Od začiatku náletov NATO proti vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republike uplynulo 24. marca už 19 rokov. Napriek tomu, že Slovenská republika v tom čase nebola členom NATO, vtedajšia vláda na čele s Mikulášom Dzurindom odsúhlasila prelety NATO nad naším územím. Tento krok schvaľovali poslanci Pál Csáky, Ivan Mikloš, Eduard Kukan, Milan Kňažko a mnohí ďalší. Proti sa vtedy postavil napríklad Pavol Koncoš, Ján Čarnogurský či Anna Belousovová.
Vláda považovala umožnenie preletov bombardérov za dôkaz „integračných ambícií“ Slovenska k „civilizovaným vládam západného sveta“. Mikuláš Dzurinda bol na tento hanebný krok dokonca hrdý a vraždenie nevinných civilistov nazval „rozumnou kombináciou sily a demokracie“. Všetky vyjadrenie však prekonalo cynické slovné spojenie „humanitárne bombardovanie“ Václava Havla.
Rozhodnutie o vojenských náletoch padlo po prvý raz v histórii bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Cieľom intervencie spojencov bola likvidácia suverenity vtedajšej Juhoslávie a akési potrestanie vtedajšieho srbského prezidenta Slobodana Miloševiča, ktorý sa odmietol podvoliť Západu. Oficiálnym dôvodom na začiatok bombardovania sa stali údajné zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove.
Bombardovanie trvalo 78 dní a so zemou zrovnalo viaceré srbské strategické objekty. Ťažko poškodilo miestnu infraštruktúru, hospodárske objekty aj kultúrne pamiatky. Počas vojenskej operácie nazvanej Milosrdný anjel sa uskutočnilo zhruba 2 300 leteckých náletov na 995 objektov v celom Srbsku. NATO zhodilo na jeho územie 37-tisíc kazetových bômb aj zakázanú muníciu s obsahom ochudobneného uránu.
Pri bombardovaní NATO prišlo o život 1 200 až 1 500 ľudí, ďalších približne 12-tisíc utrpelo zranenia. Presný počet obetí však nebol nikdy stanovený. Veľká väčšina Srbov, až 84 percent, je preto kategoricky proti prípadnému vstupu svojej krajiny do Severoatlantickej aliancie.
