Ocitnúť sa dnes v hlavnom meste Vojvodiny v Srbsku je ako navštíviť inú planétu. Tu ako keby nikoho nestrašila pandémia. Kostoly sú celý boží deň otvorené, rovnako ako celá reťaz reštaurácií a kaviarní v historickom centre mesta či pozdĺž Dunaja. Všetko bez režimu OTP či OP.
Dokonca niektoré vychýrené podniky ako napríklad reštaurácia Zak, v ktorej sa podávajú vynikajúce teľacie madailónky a pečená jahňacina, sú obsadené do posledného miesta. Iný kraj, iný mrav…
„Bratislava v tomto čase oproti Novému Sadu pôsobí ako zakliate mesto,“ povedal náš priateľ, prekladateľ Martin Prebudila, ktorý sa nedávno sklamaný vrátil zo slovenskej metropoly. Ako Slovák žijúci v Srbsku Bratislavu často navštevuje a má ju rád. V čase covidu ju nespoznáva – počas lockdownu si nemal kde sadnúť a porozprávať sa s priateľmi.
Prebudila preložil našu knižku Vojenské bratstvo Slovanov do srbčiny, čo má v tradičnej cyrilike podobu Војно братство словена. Dôvod nášho stretnutia v Srbsku bol prozaický: v Novom Sade, presnejšie na pôde Archívu Vojvodiny sa konala prezentácia spomenutej knihy troch slovenských publicistov, autorov literatúry faktu: Ľudovíta Števka, Maroša Puchovského a Mareka Mahúta.
Kniha bola preložená z podnetu veľvyslanca Srbskej republiky na Slovensku Momčila Babića a promovaná riaditeľom Archívu Vojvodiny Nebojšom Kuzmanovićom, dôverným znalcom slovensko-srbských vzťahov.
Prezentácia sa konala v priateľskom, vlastne v bratskom slovanskom duchu. Lebo Slovensko a Srbsko spájajú historické väzby spolupatričnosti, ktoré nepretrhli ani súčasné rozporuplné udalosti na geopolitickej scéne.
V Novom Sade na Námestí slobody sa týči bronzová socha srbského velikána Svetozara Miletića, priateľa Slovákov, ktorý tri roky pobudol v bratislavskom evanjelickom lýceu v čase, keď tam prednášal Ľudovít Štúr.
Miletič bol vlastne študentom Ľudovíta Štúra a neskôr akoby jeho politickým dvojčaťom v Uhorskom sneme, keď obaja bojovali plamennými prejavmi za práva Slovákov. Treba uviesť aj iný, materiálny príklad srbskej pomoci Slovákom. Srbské knieža Mihailo Obrenović dalo v roku 1848 štúrovským dobrovoľníkom okrem zbraní aj desaťtisíc dukátov.
Málo sa vie o tom, že v 1. svetovej vojne bojoval v srbskom dobrovoľníckom vojsku Rudolf Viest, neskôr známy ako divízny generál a veliteľ v Slovenskom národnom povstaní. Počas veľkej zničujúcej vojny nad Srbskom lietal v uniforme francúzskeho dôstojníka aj pilot Milan Rastislav Štefánik.
Ako poručík výzvednej leteckej jednotky MFS-90 pri Belehrade absolvoval intenzívne boje proti rakúsko-uhorskej armáde, dvakrát musel núdzovo pristáť a napokon aj havaroval a bol vážne zranený. Našlo by sa veľa príkladov priateľskej pomoci Srbov slovenskému národu nielen v rokoch meruôsmych, ale aj v moderných dejinách.
O tom všetkom bola reč na prezentácii knihy slovenských autorov: o hrdosti a národnom povedomí Srbov, ťažko skúšaného bratského slovanského národa, o bombardovaní Nového Sadu a Belehradu letectvom NATO bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN.
O odtrhnutí Kosova v rozpore s medzinárodným právom. Srbský prezident Aleksandar Vučić, ktorý v roku 2017 získal už v prvom kole 56 percent hlasov, povedal: „My Srbi nikdy nezabudneme, čo NATO urobilo našej krajine, srbský ľud nikdy nezabúda, a preto do NATO nikdy nevstúpime.“
Doma mám tričko so srbským nápisom „Kosovo je Srbija“ a hanbím sa za rozhodnutie Dzurindovej vlády povoliť prelet amerických bombardérov ponad Slovensko za účelom „humanitárnej misie“ zabíjania. Som rád, že naša kniha bola preložená a obdivujem Srbov.
Ľudovít Števko
