Symbolicky oddelení od pevniny kontinentu, ktorému chcú vládnuť, kuli začiatkom týždňa na talianskom ostrove Ventotene plány o budúcej Európe traja najrovnejší z rovných v EÚ. Za priam paranoických bezpečnostných opatrení odplávali z juhotalianskych brehov do vôd Tyrhénskeho mora nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Francois Hollande a premiér hostiteľskej krajiny Matte Renzi.
Rovnako symbolicky na pevnine zanechali šéfov vlád zvyšných stále 28 členských krajín, vrátane elitnejších signatárov Schengenu i ešte elitnejšej kasty takzvaných „zakladajúcich štátov“. Hviezdny triumvirát sa však nezišiel na stretnutí mocností, ale, ako podpichla talianska tlač, skôr na „stretnutí bezmocnosti“. Ešte väčšmi pripomínal vajatanie stroskotancov opustených po brexite, z ktorého sa prišli na ostrov spamätať.
A tak sa počas „minisamitu“ muselo najviac čkať nielen 17,5 miliónu Britov, ktorí za vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ hlasovali, ale aj celému Albiónu, ba nadskakovať museli i hodiny na veži Big Ben. Medzi riadkami bezobsažných vyhlásení možno prečítať, že EÚ sa rozhodla vypáliť Britom biľag dedičného hriechu, za ktorý sa majú kajať aj budúce generácie ostrovanov.
Stigma má odstrašiť ďalších, ktorým by odpadlícke myšlienky mohli čo len napadnúť, veď „rozhodnutie Britov treba rešpektovať, ale ostávajúce členské krajiny sa budú usilovať o prosperujúcu Európu“ (Merkelová). Frázu „potrebujeme viac Európy“ (Hollande) zas možno čítať ako prípravu na ďalšie skrutkovanie kontinentu v súkolesí bruselského stroja.
Zlovestne zneli aj ďalšie Hollandove slová o „nutnosti bojovať proti nacionalistickým tendenciám a ukázať jednotu“. „Migračný problém (…) musia spoločne riešiť všetky krajiny únie,“ doplnila ho Merkelová. Tu sa mohlo čkať najmä vzbúrencom proti nanucovaniu povinných kvót, najmä nám z V4. Dvojnásobne sa mohlo čkať nám v Bratislave, na ktorú sa trio na ostrove osobitne chystalo ako na sídlo súčasnej predsedníckej krajiny EÚ i hostiteľa septembrového samitu.
Ako vnútrozemská krajina nemôžeme poslúžiť morským ostrovom na súdržnosť podporujúce separátne rokovania. Na Dunaji však máme neobývaný ostrov Sihoť, kam by sme mohli všetkých troch odpratať. Ak by sa nám to podarilo na celý čas nášho predsedníctva, bol by to skutočný príspevok k európskej slobode. Zatiaľ sa triumvirát uspokojil s ostrovom Ventotene, ktorý počas vojny slúžil ako väzenie i ako miesto vyhnanstva. Zlé jazyky tvrdia, že Merkelová, Hollande a Renzi si vhodnejšie miesto ani nemohli vybrať.
