Talianska herečka Claudia Cardinale, ktorá sa dožíva životného jubilea 85 rokov, patrí k hviezdam strieborného plátna prvej veľkosti, ale tiež k symbolom pôvabu a krásy – podobne ako Sophia Lorenová, Brigitte Bardotová či nedávno zosnulá Gina Lollobrigida.
Popri nespornom fyzickom pôvabe prejavila aj veľkú mieru hereckého talentu. Jej charizmatická osobnosť dodávala každej filmovej postave výnimočnosť. Počas 65 rokov trvajúcej hereckej dráhy stvárnila takmer 150 filmových rolí a získala vyše 30 filmových ocenení.
Claudia Cardinale sa narodila 15. apríla 1938 v La Goulette v Tunisku. Jej otec pochádzal zo Sicílie, matka mala francúzsko-taliansky pôvod, rodina však už štvrtú generáciu žila v Tunisku. Vyštudovala lýceum a než sa stihla pripraviť na učiteľskú dráhu, vyhrala v roku 1957 miestnu súťaž krásy.
Medzi hosťami slávnostného vyhlásenia bol aj zástupca talianskeho filmu, ktorý ju pozval na filmový festival do Benátok. Tam budúcu herečku objavil producent Franco Cristaldi, ktorý s ňou podpísal sedemročnú zmluvu. Herecké vzdelanie získala neskôr na rímskej vysokej filmovej škole Centro Sperimentale di cinematografia.
Vzápätí dostala mladá a neskúsená herečka prvú ponuku zahrať si vo filme Maria Monicelliho Omyl neplatí (1958), a to po boku talianskych populárnych hercov Marcella Mastroianniho či Vittoria Gassmana. Ujal sa jej producent Franco Cristaldi, ktorý však podriadil život mladej filmovej hviezdy tvrdým pravidlám a takmer izolácii od okolitého sveta.
Keď Claudia Cardinale otehotnela po krátkom pomere s neznámym pochybným mužom, Cristaldi jej zariadil utajený pôrod v Londýne. Jej syn Patrick bol potom oficiálne pred verejnosťou synom herečkinej matky.
Producentská zmluva upravovala množstvo ďalších detailov – Claudia nesmela pribrať ani si ostrihať vlasy. Neskôr sa stala producentovou utajovanou manželkou, hoci ich spájal len občiansky sobáš v USA, ktorý v Taliansku neplatil.
Claudia Cardinale nemala núdzu o herecké príležitosti. Režisér Luchino Visconti ju obsadil do filmu Rocco a jeho bratia (1960), kde bol jej hereckým partnerom Alain Delon. V roku 1962 jej Philippe de Broca ponúkol rolu v romantickej historickej komédii Cartouche, kde pre zmenu vytvorila pár so Jeanom-Paulom Belmondom.
Tri zásadne odlišné herecké príležitosti a rozdielne filmy jej priniesol rok 1963. Federico Fellini ju obsadil do svojho excentrického filmu 8 1/2, vďaka čomu herečka zažila, ako vznikajú dialógy priamo na scéne počas nakrúcania.
V historickom Gepardovi jej Visconti zveril hlavnú rolu realistickej, tvrdohlavej Angeliky. Tretím filmom bola komédia Ružový panter, na ktorú režisér Blake Edwards nadviazal celou sériou pokračovaní – v nich však bol už hlavnou hviezdou Peter Sellers.
Jednou z najlepších úloh herečky bola postava Mary vo filme Bubovo dievča (1965). Získala za ňu prvé veľké ocenenie – Striebornú stuhu pre najlepšiu herečku v roku 1965. V roku 1968 sa Claudia Cardinale objavila v legendárnom westerne Sergia Leoneho Vtedy na Západe.
Jej životný príbeh vstúpil do ďalšieho dejstva: rozišla sa s despotickým partnerom a producentom, synovi povedala pravdu o jeho pôvode a napokon v roku 1975 stretla režiséra Pasquala Squitieriho, ktorý sa stal jej novým druhom.
V 80. rokoch nakrútila niekoľko pozoruhodných filmov – kriminálnu drámu Salamander (1981) s Francom Nerom v hlavnej úlohe, snímku Fitzcarraldo (1982) či v tom istom roku divácky obľúbenú komédiu Darček, kde bol jej partnerom Pierre Mondy. S Linom Venturom sa stretla vo filme Drsný chlapík (1983). Okrem filmu začala v roku 2000 účinkovať aj v divadle.
Za celoživotné dielo herečke udelili v roku 1990 na festivale v Montreale Cenu za výnimočný prínos svetovej kinematografii, v roku 1996 získala čestného Cézara a v roku 2002 čestného Zlatého medveďa.
V roku 1999 sa stala nositeľkou francúzskeho Radu Čestnej légie. Na Art Film Feste v roku 2014 si prevzala ocenenie Hercova misia a pripevnila mosadznú tabuľku so svojím menom vo Festivalovom parku v Trenčianskych Tepliciach. Claudia Cardinale žije v Paríži, je veľvyslankyňou UNESCO pre ženy 21. storočia a aktivistkou pre ochranu ženských práv v rodnom Tunisku.
