“Bez mučenia sa priznávam, že akonáhle zbadám odznak Za slušné Slovensko, otvára sa mi vo vrecku pomyselný nožík,” napísal textár hudobnej skupiny Elán Juraj Soviar vo svojom publicistickom príspevku pre ľavicový portál Dav Dva. Ako pokračoval, jeho averzia k tomuto novodobému symbolu, ktorý vyzýva k slušnosti, vznikla veľmi jednoducho a spontánne.
“Určite, že som za slušnosť v našej krajine, na celej planéte Zem i v priľahlom vesmíre. Ale nie každý, ktorý ho má symbol slušnosti ukotvený na hrudi, pozná význam slova slušnosť. Stačia iba výjavy z ulíc, či mestskej hromadnej dopravy, kde sa mládež, hrdo a bezmyšlienkovito správa tak, akoby slušné správanie nemala v genetickej výbave a nepriniesla si ho z domu v batohu.
Výbavou ignoranta jedným okom sleduje pohyb dejín na sociálnych sieťach so slúchadlami na ušiach, zatiaľ čo vetchá starenka očami márne prosí o milosť, aby si mohla sadnúť. Mladý muž potrebuje totiž aj to jediné voľné miesto pre svoj batoh. A či zrazí na pešej zóne jeho doska na kolesách, či kolobežka kohokoľvek kráčajúceho pred ním, to ho absolútne netrápi.
Výbavu neslušnosti nosia v sebe aj iní, starší. Nevzťahuje sa to paušálne iba na nastupujúcu generáciu. Celý problém spočíva v tom, že po dave, ktorý jednohlasne kričí heslá o slušnosti a tolerancii, ostáva na námestiach taká spúšť a neporiadok, že to má od slušnosti na míle ďaleko,” napísal Soviar.
“Nedávno som navštívil Katolícku univerzitu v Ružomberku. Konkrétne katedru žurnalistiky a jej študentov. Teda, možno aj budúcich novinárov. Na moje veľké prekvapenie sme sa o slušnosti nemuseli ani veľmi zhovárať, či ich k nej verbálne nabádať. Boli skrátka prirodzene slušní.
O demokracii majú síce ešte svoje milé a naivné predstavy, no nepôsobili na mňa ako ich rovesníci, ktorí sa bez predchádzajúcich životných skúseností nechajú poľahky zmanipulovať, vtiahnuť do davu plávajúceho ulicami nielen nášho hlavného mesta.
Veľmi ľahko takto podľahla aj generácia ich rodičov a možno i starých rodičov. A tí by už o sile zmanipulovaného davu mali vedieť svoje. No ako sa zdá a možno i nezdá, Slováci sú skutočne národ s najkratšou pamäťou. Vidieť za dymovú clonu tuposti, zákernosti, propagandy a novodobej totalitnej svetovlády je totiž veľmi ťažké. Respektíve zrejme menej pohodlné.
A uvedomiť si pravý význam slova slušnosť je tým pádom tiež pre mnohých veľmi ťažké. Rovnako tak ako vrátiť slovám a pojmom ich pravý význam. Pritom je to veľmi jednoduché. So slušnosťou sa totiž nezačína v dave. So slušnosťou musí začať každý sám od seba bez ohľadu na vek a životné skúsenosti. A až potom sa môže pokúsiť so spomínaným odznakom vyraziť do ulíc,” zakončil svoje úvahy Juraj Soviar.
