Dve udalosti horúceho leta rozvášnili Slovensko. Tá prvá sa odohrala na hudobnom festivale Pohoda v dňoch 7. – 11. júla a druhá oveľa skromnejšia, ale z hľadiska slovenskej štátnosti dôležitejšia, bola 16. júla v kysuckej obci Stará Bystrica.
Obe tradičné akcie sa líšili nielen počtom účastníkov, ale najmä svojím zameraním. Trenčianska Pohoda je veľkolepá biznis akcia zameraná na produkciu hudby, zábavy a liberálnej propagandy pre mládež, Stará Bystrica je každoročne miestom osláv suverenity Slovenskej republiky, pripomenutím Deklarácie zvrchovanosti SR, ktorú prijala Slovenská národná rada 17. júla 1992.
Deklarácia má z hľadiska histórie kľúčový politický význam, pretože sa v nej vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa. Táto udalosť je v kalendári vyznačená ako pamätný deň a vrcholní predstavitelia štátu by si ju mali pripomenúť slávnostným zhromaždením v Národnej rade Slovenskej republiky.
Keďže sa tak doteraz nestalo, je skvelé, že sa k tomuto nepísanému sviatku celoslovenskými oslavami hlási aspoň kysucká dedina Stará Bystrica so známym Slovenským orlojom a jej známym dlhoročným starostom a poslancom NR SR Jánom Podmanickým.
Doterajších sedemnásť ročníkov osláv Starobystričanov nevzbudzovalo toľko negatívnej pozornosti progresívcov, mimovládok a spriaznených médií, ako tieto šialené covidové roky poznačené nenávisťou k politikom i nepolitickým subjektom, kresťanom i nekresťanom, ktorí majú iné názory na život a politiku ako súčasná politická trieda vyznávajúca neoliberálnu ideológiu.
Jej dogmy nesmú byť vystavované nijakej intelektuálnej výzve ani kritike. Táto mocenská trieda chradne, ale udržiava sa pri živote vďaka nekontrolovanému dotovaniu nadácií zo zahraničia a think tankov, ktoré nastoľujú protinárodné politické agendy a kontrolujú rozhodujúce médiá.
Starosta Podmanický čelil nevyberaným útokom zo strany vládnej mašinérie médií a mimovládok údajne preto, lebo jeho akcia mala byť politická a jej spoluorganizátorom bola strana Smer-SD. Pravda je však taká, že do Starej Bystrice boli pozvané všetky relevantné politické strany a vrcholní predstavitelia štátu.
Prirodzene, politike sa pri tejto príležitosti nedalo vyhnúť, veď aj Deklarácia o zvrchovanosti SR bola politickým rozhodnutím a hlasovali za ňu poslanci vtedajších politických strán HZDS, SNS a SDĽ.
Vyhlásiť bojkot akcie, urobiť nátlak na SĽUK a kapelu Peter Bič Project, aby sa vzdali účasti na starobystrickej akcii, bola škandalózna protiakcia vládnych strán, najmä OĽaNO a menovite takých prízemných osôb ako je ministerka kultúry Natália Milanová. Atak na sociálnej sieti odštarovala „kultúrna expertka“ Zora Jaurová z mimoparlamentného Progresívneho Slovenska.
Na rozdiel od údajnej politickej akcie starostu Podmanického bola Kaščákova akcia Pohoda údajne apolitická. Pripomeňme si ju. Je krásna slnečná sobota a na Pohode zachytávajú objektívy fotoaparátov „nepolitické dvojice“.
Konkrétne prezidentku Čaputovú v pohodovom outfite s priateľom Rizmanom, expremiérku Radičovú s priateľom Balázsom, zabávača Kemku v objatí s exprezidentom Kiskom, ministerku OĽaNO Milanovú s manželom.
Na diskusnej tribúne Štefana Hríba vidíme aj špeciálneho prokurátora Lipšica a riaditeľa NAKA Daňka. Akurát si nevieme spomenúť, čo tam títo dvaja hľadali a čo prednášali divákom na “apolitickom” a “tolerantnom” hudobnom festivale.
A keď už hovoríme o festivale pre všetkých, pre ateistov i katolíkov, pre hetero-väčšinu i homo-menšinu, ako je možné, že podnikateľ Michal Kaščák vyhodil biskupa Jozefa Haľka z areálu Pohody s jeho duchovným stánkom po tom, čo podnapitá čvarga aktivistov LGBTI biskupovi nadávala, vyháňala ho, vymočila sa na spovednicu a pribila na ňu dúhovú vlajku.
Kaščák svoje konanie odôvodnil tým, že biskup Haľko odmietol s mládežou diskutovať. Naozaj si nejaký neoliberálny trpák myslí, že za týchto okolností mal katolícky biskup ešte diskutovať s opitou a zrejme aj s nadrogovanou cháskou? Premáha ma pocit rozhorčenia a hanby, kam sme sa posunuli za tridsať rokov suverenity.
