Zrušenie Trianonskej mierovej zmluvy požadovalo pred sídlom Veľvyslanectva SR na budapeštianskej Ceste Stefánia vyše 500 extrémistov. Protestný pochod pri príležitosti 97. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy zorganizovalo už po 16. raz radikálne Mládežnícke hnutie 64 stolíc (HVIM). Rečníci zhromaždenia z HVIM svoju nevôľu s Trianonom vyjadrili predtým pred budovami veľvyslanectiev Srbska a Rumunska, kde kritizovali údajne zlý prístup k maďarskej menšine v daných krajinách.
Pri slovenskej ambasáde, obkolesenej kovovými kordónmi, podotkli, že medzištátne vzťahy Maďarska sú v súčasnosti veľmi dobré, že v poslednom čase už nie sú príslušníci maďarskej menšiny terčom útokov, ako v prípade študentky Hedvigy Malinovej.
Avšak slovenská vláda vraj rozvíja iba severné regióny krajiny a južné, kde býva aj maďarská menšina, nechá zaostávať. Ako príklad uviedli budovanie diaľnice na východ Slovenska cez náročný horský terén, namiesto smerom cez rovinatý juh. Dav skandoval „Preč s Trianonom!“, „Nenávidíme ťa, Slovensko!“ či „Ria-ria Hungária!“ Zhromaždenie, ktoré zabezpečovalo po celej trase pochodu množstvo policajtov, sa skončilo bez incidentov, jeho účastníci sa rozišli.
Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá vymedzila hranice Maďarska a Československa po rozpade Rakúsko-Uhorska po 1. svetovej vojne, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon pri Paríži mocnosti Dohody (Británia, USA, Francúzsko a Taliansko) a predstavitelia Maďarska. Hoci Maďarsko podpísalo a ratifikovalo Trianonskú mierovú zmluvu, s novým stavom sa nezmierilo. Trianon sa v Maďarsku dodnes chápe ako krivda spáchaná na maďarskom národe.
