Vo Vysokých Tatrách prichádza k rozsiahlemu úbytku vzácnych lesov. Vinou politického nátlaku tiežochranárov, ktorí rozsiahlou mediálnou kampaňou za peniaze z tretieho sektora spôsobili, že lesníci Štátnych lesov TANAP-u dostali oficiálny zákaz vyťažiť drevo po veternej kalamite v roku 2004 a použiť prostriedky proti invázii podkôrneho hmyzu. Prišlo tým k erózii pôdy a vysychaniu vodných zdrojov. Pokiaľ nepríde k zmene prístupu, lesy z týchto území na dlhé desaťročia zmiznú.
Jedným z aktivistov, vinou ktorých sa zabránilo zásahu proti lykožrútom a ťažbe v postihnutých lesoch, je aj Juraj Smatana, dnes známejší ako „lovec konšpirátorov“. Pred desaťročím pôsobil v združení mimovládnych ochranárskych zoskupení Ekofórum. „Lykožrúty nezničia slovenské smrekové lesy. To je falošný obraz, že lykožrút zožerie Tatry, potom zožerie Malú Fatru a potom bude pokračovať na Bratislavu. Tento alebo budúci rok sa začne podkôrniková kalamita oslabovať,“ povedal v roku 2007 pre denník Pravda. Samozrejme, realita je úplne opačná – tatranské lesy umierajú.
Lykožrút nenapadol iba plochy, ktoré zasiahla veterná smršť, ale aj zdravé lesy. Prichádzame tak o vysadené, ale aj o pôvodné stáročné lesy, pre ktoré pôvodne vzniklo pásmo s najvyšším stupňom ochrany. „Viac ako desať rokov sa prizeráme, ako nám tatranské lesy doslova zomierajú pred očami. Pre inváziu podkôrneho hmyzu vo vyschnutom mŕtvom lese nastáva erózia pôdy, vysychajú studničky a horské potoky. Nastal čas konať,“ povedala Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
„Efektívne, ekologické a k životnému prostrediu priateľské riešenia máme pritom k dispozícii už desiatky rokov. Príroda to vie vyriešiť aj tak, že v Tatrách zostanú holé skaly, na ktorých už les nebude mať kde rásť.“
Ministerka bude preto iniciovať okrúhly stôl s odborníkmi z oblastí lesníctva a ochrany životného prostredia. Stratou lesov totiž podľa nej prichádza Slovensko aj o jedinečné kúpele na liečbu dýchacích ciest. Jediný smrek pritom ročne vyprodukuje kyslík pre 50 ľudí.
„Vysokohorské tatranské lesy sú symbolom Slovenska,“ vysvetlila ministerka Matečná. „Chránia svahy pred pôdnou eróziou, regulujú vodné pomery horského prostredia, sú zdrojmi pitnej vody, zmierňujú výkyvy horského počasia a vytvárajú kvalitné ovzdušie. Sú domovom mnohých vzácnych živočíchov a rastlín. Historicky slúži ľuďom a mali by s nimi žiť v súhre. Aby ich ľudia mohli využívať na relax, turistiku, šport, liečbu.“
Podľa rezortu pôdohospodárstva je problém vo Vysokých Tatrách spôsobený rozdielnym pohľadom na starostlivosť o chránené územie zo strany ochranárov a lesníkov, zatiaľ čo ochranári presadzovali pasívny prístup (bezzásahovosť), a to dokonca na celom území TANAP-u, lesníci navrhovali aplikovať citlivú aktívnu diferencovanú ochranu na základe dlhoročných skúsenosti. Historicky má totiž lesníctvo na Slovensku niekoľkostoročnú históriu a bohaté skúsenosti v boji s lykožrútom. Práve zladiť prístupy v ochrane prírody by malo byť cieľom okrúhlych stolov, ktoré bude iniciovať rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
