Vyšla mapa Bratislavy s ulicami podľa zahraničných Slovákov

Vyšla mapa Bratislavy s ulicami podľa zahraničných Slovákov

Foto: archív

Krajanský inštitút v Bratislave vydal mapu nášho hlavného mesta s ulicami pomenovanými podľa Slovákov žijúcich v zahraničí. Obsahuje 49 ulíc i 17 pamätníkov a inštitúcií zaoberajúcich sa krajanmi.

“Krajanská Bratislava mapuje rôzne verejné priestranstvá, názvy ulíc, ktoré sú pomenované podľa zahraničných Slovákov. Mnohí z nich žili v dnešnom Srbsku alebo v rámci dávnej našej spoločnej krajiny a z dnešného pohľadu ich možno považovať za akoby krajanov. Zároveň sú tam naozaj autentickí krajania, napríklad Slováci žijúci v Amerike. V Petržalke až štvrtina ulíc je pomenovaná práve podľa amerických Slovákov. Na mape sú aj rôzne pamätníky. Ponúkneme ju školám,” uviedol pre TASR predseda Krajanského inštitútu Vlado Dolinay.

Tešedíkova ulica v Záhorskej Bystrici je pomenovaná podľa evanjelického kňaza, pokrokového pedagóga, zakladateľa odborného školstva a pôdoznalectva v Uhorsku Samuela Tešedíka, ktorý žil v rokoch 1742 až 1820. V tejto bratislavskej mestskej časti sú ešte dve podobné ulice. Prídavkovu inšpiroval spisovateľ, novinár, politik a prekladateľ Peter Prídavok (1902-1966) pôsobiaci vo Veľkej Británii. Ulica Štefana Rosivala je podľa rímskokatolíckeho kanonika a titulárneho opáta, politika a poslanca dolnej komory uhorského parlamentu, ktorý sa narodil v Nitrianskom Hrádku (1844) a zomrel v Ostrihome (1916).

Podobne sú zdôvodnené názvy ulíc takmer v každej mestskej časti Bratislavy. Okrem všeobecne známych osobností z kultúrnej, politickej, vedeckej či cirkevnej oblasti, akými boli Michal Milan Harminc, Jozef Murgaš, Jozef Cíger Hronský, Martin Kukučín, Maximilián Hell, Aurel Stodola či svetoznáma insitná maliarka Zuzana Chalupová zo srbskej Kovačice, sú na mape uvedení takmer neznámi muži.

Medzi najstarších patrí filozof, dramatik a teológ Izák Caban (1632-1707), ktorý v rumunskom Sibiu pôsobil ako riaditeľ gymnázia a kazateľ. Tiež básnik, prekladateľ autor autobiografickej tvorby Štefan Pilárik (1615-1693), major francúzskej armády, ktorý bojoval v Amerike za nezávislosť USA Ján Ladislav Polorecký (1748-1830), uhorský gróf a rakúsky poľný maršal Andrej Hadík (1711-1790) a iní.

Najviac – 24 ulíc je v Petržalke. Z nich jedna veľmi dlhá Dolnozemská je pomenovaná podľa územia Dolná zem (južné Maďarsko, východné Chorvátsko, sever Srbska, juhozápad Rumunska), kam sa v druhej polovici 18. a začiatkom 19. storočia sťahovali Slováci z horného Uhorska. Vzdelávacia mapa zároveň prezrádza, kde sú umiestnené pamätné tabule Jána Ambroša, Emila Vidru, Janka Čmelíka, tiež busty a hroby iných či základný kameň pamätníka slovenského vysťahovalectva.