Čerstvo publikované súkromné cestovateľské denníky svetoznámeho fyzika Alberta Einsteina odhaľujú jeho rasistické a xenofóbne názory. Zápisky vznikli medzi októbrom 1922 a marcom 1923 počas fyzikových ciest Áziou a Blízkym východom a objavujú sa v nich povrchné a negatívne generalizácie. Číňanov napríklad označuje ako „pracovitých, špinavých, hlúpych ľudí“.
Titul s názvom The Travel Diaries of Albert Einstein: The Far East, Palestine, and Spain, 1922-1923 (Cestovateľské denníky Alberta Einsteina: Ďaleký východ, Palestína a Španielsko, 1922 – 1923) vyšiel pod hlavičkou Princeton University Press po prvý raz v angličtine ako samostatná publikácia. Editoval ho Ze’ev Rosenkranz, ktorý na Kalifornskej technickej univerzite pracuje na projekte venovanom Einsteinovým písomnostiam. V nemčine už denníky vyšli ako súčasť jeho 15-zväzkových Zobraných spisov.
Einstein v uvedenom období cestoval zo Španielska na Blízky východ a následne cez Srí Lanku, vtedy známu ako Cejlón, do Číny a Japonska. V denníku napríklad opisuje, ako po príchode do Port Said v Egypte stretol „Levantíncov všetkých odtieňov… akoby ich vyvrhlo peklo“, ktorí prišli na ich loď predávať svoj tovar. Počas pobytu v cejlónskom meste Kolombo zas píše o ľuďoch, že „žijú v obrovskej špine a značnom zápachu na zemi, málo robia a málo potrebujú“.
Tie najhoršie vyjadrenia sa však ušli spomínaným Číňanom, ktorých deti sú podľa neho „bezduché a hlúpe“, a bola by podľa neho škoda, ak by „títo Číňania vytlačili všetky ostatné rasy“. V ďalších zápiskoch ich označuje za „nezvyčajný, stádovitý národ“, ktorý tvoria skôr „automaty než ľudia“.
Následne tiež píše, že medzi čínskymi mužmi a ženami je malý rozdiel, a preto si kladie otázku, akou „smrtiacou príťažlivosťou“ tieto ženy disponujú, keď sa muži „nedokážu ubrániť pred hrozným požehnaním“ mať s nimi potomkov.
Geniálny vedec židovského pôvodu, ktorého západná propaganda desaťročia vykresľovala ako humanistu, po vzostupe Adolfa Hitlera a jeho nacistickej strany v roku 1933 emigroval z Nemecka do USA. Tam často vystupoval v role zástancu ľudských práv a v roku 1946 v prejave na Lincolnovej univerzite v Pensylvánii označil rasizmus za „chorobu bielych“.
