Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan by chcel rozšíriť vonkajšie hranice svojej krajiny. Obyvateľstvo na Blízkom východe, v Afrike aj na Balkáne vraj na niekdajšiu tureckú nadvládu nespomína v zlom. „Nemôžeme byť uzavretí na 780-tisíc štvorcových kilometroch,“ vyhlásil turecký prezident na slávnosti pri príležitosti 78. výročia smrti zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka.
Erdogan je presvedčený, že „ak dnes pôjdete do Sýrie, Iraku, Afriky alebo na akékoľvek miesto na Balkáne a spýtate sa tamojších ľudí na ich názor na Turkov, nikdy nebudete počuť o útlaku a masakroch. Už uplynulo storočie, čo sme tieto regióny opustili, ale ich obyvatelia nikdy neprestali čakať“.
Deň smrti zakladateľa moderného Turecka by rád premenoval na „deň znovuzrodenia“. Atatürk zomrel 10. novembra 1938 po tom, čo založil a ako prvý prezident viedol sekulárnu Tureckú republiku. Tá vznikla v roku 1923, keď západné mocnosti po víťazstve v prvej svetovej vojne rozdelili porazenú imperiálnu Osmanskú ríšu. Vtedy boli Turecku stanovené hranice, ktoré platia do súčasnosti.
Erdogan sa vo svojej politike odvoláva na Atatürka aj na Osmanskú ríšu. Toto impérium okrem dnešného územia Turecka zahŕňalo v rôznych dobách aj ďalšie oblasti Blízkeho východu, Balkánu a severnej Afriky.
