Nadácia VIZE 97, ktorú založil Václav Havel s manželkou Dagmar, sa dlhodobo nachádza v zlej finančnej situácii. A tak vyberá finančné prostriedky, kde sa dá. Horšie však je, že na charitu dala minulý rok päťkrát menej ako na platy svojich zamestnancov.
Verejnosť nedávno pobúrilo žiadanie poplatku za použitie mena českého exprezidenta, konkrétne za pomenovanie námestia v izraelskej Haife po Havlovi. Použitie mena osobnosti v miestnych názvoch sa zvyčajne považuje za prejav veľkej úcty, nadácia Václava a Dagmar Havlovcov však v tom vidí skôr možný zdroj zisku.
Len za umiestnenie lavičiek nesúcich meno českého exprezidenta si v minulosti účtovala 30-tisíc českých korún, rovnaký poplatok fakturovala prostredníctvom izraelskej ambasády aj mestu Haifa. Po vlne protestoch nadácia od vymáhania peňazí upustila. Tento poplatok však nie je jediný, ktorý v súvislosti s Václavom Havlom žiada. Nepochopiteľne je spoplatnená aj virtuálna prehliadka exprezidentovej kancelárie.
Mohlo by sa zdať, že nemalý majetok, ktorý po sebe Havel zanechal, na dostatočne dlhý čas zabezpečí nielen jeho manželku, ale aj ich spoločnú nadáciu. Pri pohľade do účtovníctva však možno zistiť, že v pluse bola naposledy v roku 2009. Mínusové čísla, v akých sa dnes pohybuje, pritom nie sú nízke. V roku 2013 jej dlh presahoval 5 miliónov českých korún a v minulom roku vyrástol na takmer 9 miliónov.
Väčšina spoločností reaguje na podobnú hospodársku situáciu znižovaním odmien či dokonca prepúšťaním zamestnancov. Nie však nadácia Havlovcov. Odmeny sa zvyšujú, zamestnancov pribúda a dlh rastie. Na charitatívnu činnosť, ktorú má „v náplni práce“, vydala vlani len 907-tisíc korún. Na porovnanie – hrubá mesačná mzda člena riadiaceho orgánu je 167-tisíc českých korún.
Zlú finančnú situáciu zvaľuje nadácia na úbytok sponzorov. Prvý český prezident vraj stráca na atraktivite. A tak sa zrejme rozhodla urobiť sponzora z každého, kto jeho meno použije. O tom, že vďaka tejto praxi stúpne v očiach sponzorov, však možno pochybovať.
