Pojem liberálna demokracia slúži dnešným západným elitám ako palica na ich odporcov. Touto palicou však podľa Inštitútu Václava Klausa (IVK) v skutočnosti ničia demokraciu ako takú. „Aby neprišlo k omylu. Liberálna demokracia je niečo úplne iné ako liberálna spoločnosť.
Pokrokárske elity snažiace sa o pretrvanie dnešného mocenského monopolu pochopili, že hlavnou prekážkou v ich snahe neobmedzene vládnuť je volič a slobodná politická súťaž. Strašia občanov, že hrozí diktatúra a že najväčšou hrozbou slobody sú autoritatívni a populistickí politici súčasnosti.
Preto sa snažia z politickej súťaže aj z verejnej spoločenskej debaty vylúčiť všetko, čo sa do ich tzv. liberálnej demokracie nevojde,“ píše sa v Manifeste na obranu demokracie pred liberálnou demokraciou, ktorého autorom je Inštitút Václava Klausa.
Obmedzenie občianskych slobôd
Liberálna demokracia podľa IVK v podstate ničí súťaž tradičných, ideovo jasne zakotvených strán. Práve vďaka oslabeniu súťaže klasických politických strán sa pri moci držia súčasné západné elity. Tie každého, kto s nimi nesúhlasí, nálepkujú ako populistu.
„Tvrdia nám, že pôvodná parlamentná demokracia musela byť obohatená o doktrínu ľudských práv a ochranu menšín. Nedodávajú však, že to predpokladá nemalé obmedzenie práv pôvodných, s demokraciou spojených občianskych slobôd, ako je sloboda slova, nedotknuteľnosť súkromia a vlastníckych práv.
Takéto obohatenie nemôže byť zavedené bez paralelnej tvrdej regulácie takých stránok života ľudí, ktoré v demokratickej spoločnosti nikdy nikto nereguloval. To všetko sa deje v záujme akéhosi nejasne definovaného, skôr len tušeného či automaticky predpokladaného Dobra, ktorého majiteľmi majú byť samotné politické a intelektuálne elity.“
Západné elity považujú model liberálnej demokracie za jediný správny a šíria ho po celom svete, aj napríklad pomocou rôznych farebných revolúcií, tvrdí IVK. Odmietajú však priznať, že sa liberálna demokracia odkláňa od tej skutočnej demokracie bez prívlastkov.
DEMOKRACIA JE TOTIŽ VLÁDA VÄČŠINY, KÝM LIBERÁLNA DEMOKRACIA JE PODĽA IVK VLÁDA MENŠINY, KTORÁ CHCE URČOVAŤ SMER.
„Voliči našťastie začínajú zisťovať, že pojem liberálna demokracia je len eufemisticky znejúca zásterka pre netolerantnú nadvládu ľavicových progresivistov nad celou spoločnosťou. Že je to úsilie o udržanie mocenského status quo za akúkoľvek cenu,“ píše sa v manifeste.
Európania bez koreňov a tradícií
„Cieľom progresivistickej ideológie súčasnosti je politický ľud, démos rozbiť a zabrániť presadeniu vôle väčšiny, ktorá by bola v rozpore so záujmami mocenskej garnitúry. Tej sa podarilo zneužiť demokraciu na vytvorenie svojej autoritatívnej vlády. Pretože démos môže existovať len v rámci národných štátov, stávajú sa národné štáty hlavným predmetom ataku.
Platí to predovšetkým pre Európsku úniu, ktorá je vo vzťahu k svojim základným článkom – národným štátom a národným spoločenstvám ich obyvateľom – vyslovene nepriateľská.“ Preto sa elity snažia rozbiť národné štáty a z ich obyvateľov vytvoriť Európanov bez ich koreňov a tradícií.
ĽUDÍ DNES V TOMTO SMERE PREVYCHOVÁVAJÚ. MIGRÁCIA A MULTIKULTURALIZMUS POMÁHAJÚ MENIŤ ŠTRUKTÚRU TRADIČNEJ SPOLOČNOSTI.
„Z občanov sa stávajú ľudia vykorenení, ovládaní a regulovaní, permanentne vychovávaní, teda indoktrinovaní avantgardou aktivistov a s nimi spojených médií,“ útočí nekompromisne IVK na dnešné elity. V závere rozsiahleho manifestu autori hľadajú možnosti, ako z tohto marazmu vyjsť von. Jednu z možností predstavujú referendá, ale ani táto cesta nie je najlepšia.
„Musíme brániť všetkým ďalším pokusom o posilňovanie bruselského centra a o pokračovanie prenosu kompetencií z národných štátov. Musíme zrušiť automatickú nadradenosť legislatívy EÚ nad národné legislatívy. Len tak ľud znovu získa kontrolu nad svojou vládou.
Rozhodovanie treba vrátiť orgánom s demokratickým mandátom. Musí nastať spriechodnenie politického systému tak, aby uľahčoval vytváranie funkčných vlád. Nefunkčné vlády sú totiž jedným z cieľov liberálnej demokracie. Na prvé miesto medzi princípmi riadiacimi spoločnosť musíme znova postaviť slobodu pred falošnou rovnosťou,“ zdôrazňujú autori textu na záver.
