Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil vyslancovi Izraela pri Organizácii Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), aby podal oficiálnu žiadosť o vystúpenie krajiny z tejto organizácie. Dôvodom sú „systematické útoky“ na židovský štát zo strany UNESCO, uviedol podľa agentúry AP hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí Emmanuel Nahšon.
Rozhodnutie izraelskej vlády súvisí podľa Nahšona s pokusmi UNESCO oddeliť židovské dejiny od samotného Izraela. Izraelský veľvyslanec pri UNESCO Karmel Šama ha-Kohen preto podá oficiálnu žiadosť o skončenie členstva ešte do konca tohto roka. Krajina prestane byť členom UNESCO do konca roku 2018. V rovnakom čase rady UNESCO opustia aj Spojené štáty, a to z rovnakého dôvodu ako Izrael. Spojené štáty toto svoje rozhodnutie oznámili v októbri s tým, že ich k nemu viedla okrem iného „nutnosť zásadnej reformy organizácie“, ale aj jej „zaujatosť proti Izraelu.“
Izraelský premiér Netanjahu po tomto kroku USA vydal pokyn „pripraviť vystúpenie Izraela“ z UNESCO. Spomínané rozhodnutie USA Netanjahu privítal ako odvážne a morálne, pretože UNESCO sa stalo „absurdným divadlom, ktoré namiesto toho, aby dejiny chránilo, skresľuje ich“.
Spravodajský server Jerusalem online citoval z vyhlásenia izraelského veľvyslanca Šamu ha-Kohena, podľa ktorého UNESCO „prekonalo rekordy v pokrytectve, podnecovaní nálad a lží proti Izraelu a židovskému národu“. „Izrael a židovský národ (…) mali byť prvými, ktorí prispeli tejto organizácii, a poslední, ktorí by odišli, ale v absurdnom divadle, ktorým sa UNESCO stalo, rozumné krajiny nemajú čo hľadať,“ dodal veľvyslanec.
UNESCO v minulosti kritizovalo Izrael za jeho aktivity na západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme. Tento rok UNESCO vyhlásilo staré mesto Hebronu za územie palestínskeho dedičstva.
Podľa tradície judaizmu sú v Hebrone pochovaní biblickí Abrahám, Izák a Jakub a ich ženy. Izrael toto svoje druhé najposvätnejšie mesto považuje za kolísku židovských dejín, ktoré sú rozhodnutím UNESCO popierané.
Miesto je však posvätné aj pre moslimov a v minulosti bolo dejiskom krvavých stretov. V roku 1994 pri hrobke židovský fanatik Baruch Goldstein postrieľal 29 modliacich sa Palestínčanov. Izrael minulý rok prerušil spoluprácu s UNESCO pre rezolúciu, v ktorej sa uvádza, že Židia nemajú nijakú spojitosť s posvätnými miestami v Jeruzaleme.
