Desaťmiliónová Jakarta je najrýchlejšie sa potápajúce mesto na svete. Za posledných desať rokov sa ocitla o 2,5 metra hlbšie pod vodnou hladinou. Z niektorých jej častí mizne ročne aj 25 centimetrov. Najohrozenejšia je pritom severná časť indonézskej metropoly apodľa odhadov bude v roku 2050 až 95 percent jej územia pod vodou.
V stenách domov na severe Jakarty sa pravidelne objavujú trhliny, spôsobené pohybom zeme, a obydlia často zaplavuje voda. Morské pobrežie lemujú malé, chudobnejšie domčeky. Ich obyvatelia sa musia spoľahnúť na val hrádze, prácne budovanej po každom návale vody.
Morská hladina každý rok stúpne v priemere o päť centimetrov. Developerov však ako keby rizikové podmienky vôbec nezaujímali – na horizonte severnej Jakarty sa čnie čoraz viac mrakodrapov a luxusných bytoviek.
Aj keď je situácia na severe mesta najhoršia, odborníci sa obávajú aj o ďalšie časti indonézskej metropoly. Východ sa ročne prepadá o desať centimetrov, západ dokonca o pätnásť. V centre a na juhu klesá Jakarta výrazne pomalšie, o dva, respektíve jeden centimeter za rok.
Za tento problém sčasti môže nekontrolovateľné čerpanie podzemnej vody. Na väčšine územia mesta totiž neexistuje distribúcia vody. Úrady sú schopné zabezpečiť len 40 percent potreby, a tak množstvo obyvateľov čerpá vodu ilegálne. Úbytok podzemných vôd však spôsobuje prepadanie zemského povrchu – BBC to vizuálne prirovnáva k vyfukovanému balónu.
Pomôcť by mohli licencie, umožňujúce monitorovanie presného objemu čerpanej vody a zároveň pokutovanie ľudí čerpajúcich podzemnú vodu protizákonne. Nádeje vzbudzuje aj ambiciózny megaprojekt Great Garuda, čo bude 32 kilometrov dlhá stena pozdĺž Jakartského zálivu so sedemnástimi umelými ostrovmi.
Ide o vytvorenie umelej lagúny, kde by sa znížila hladinu vody tak, aby klesla aj hladina mestských riek. Náklady na projekt predstavujú 40 miliárd dolárov a prispievajú naň vlády Holandska a Južnej Kórey. Podľa holandských vedcov však Great Garuda predĺži Jakarte život len o 20 až 30 rokov a skaze sa nakoniec aj tak nevyhne.
Riešenie vidia len v zastavení akéhokoľvek čerpania podzemnej vody a v prechode na iné vodné zdroje – teda vodu z riek, umelých nádrží a dažďa. Mesto by si však rado vystačilo aj s menej drastickými opatreniami, napríklad s pripravovanou obnovou podzemnej vody. Plánuje vyhĺbiť 10 centimetrov široké a meter hlboké jamy do zeme, ktorými by voda vsakovala späť do podzemia. Podľa kritikov je to však nedostatočné opatrenie.
