Úvod GEO Kapské Mesto by mohol pred suchom zachrániť ľadovec

Kapské Mesto by mohol pred suchom zachrániť ľadovec

Foto: archív

Kapské Mesto sa snaží oddialiť chvíľu, keď zostane definitívne bez pitnej vody. Deň, keď sa to stane, by mohol prísť už v roku 2019. Už teraz sa však objavujú nápady, ako mesto zásobovať pitnou vodou. Okrem odsoľovacích zariadení by v kríze mohol pomôcť aj jeden odvážny plán, a to pritiahnutie ľadovcov z Antarktídy.

S nápadom na dotiahnutie obrovského ľadovca z Antarktídy k vyše 2 500 kilometrov vzdialenému Kapskému Mestu prišiel juhoafrický kapitán Nicholas Sloan, ktorý v roku 2013 velil záchrannej operácii na vyslobodenie vraku lode Costa Concordia pri brehoch Toskánska. Podľa neho by bolo možné využiť prirodzené odlamovanie obrovských ľadovcov z Antarktídy. Za rok sa takto odlomí až dvetisíc miliárd ton ľadu.

„Väčšinu ľadovcov zachytí Agulhaský teplý prúd (smeruje pozdĺž Afriky na juh a kryhy drží v Južnom oceáne okolo Antarktídy). Musíme sa pokúsiť nasmerovať ľadovec do studeného Benguelského prúdu, kde by sa vďaka nízkej teplote uchoval a mohol by doplávať až ku Kapskému Mestu,“ vysvetlil kapitán.

Foto: archív

Podľa Sloana by bolo možné ľadovec nasmerovať na plytčinu blízko afrického pobrežia. Ťažba vody by potom prebiehala v otvore vnútri ľadovca. Voda by si pritom vyžadovala minimum úprav, pretože zásoby uložené v ľadovci bývajú zvyčajne bez prímesí.

Jediný ľadovec vážiaci 70-tisíc ton by mohol dodávať denne 150 miliónov litrov pitnej vody počas jedného roka. Zásoby by tak pokryli tretinu vody, ktorú mesto za rok spotrebuje. Ľadovec by sa však musel pred cestou pokryť izolačnou tkaninou, aby sa príliš rýchlo neroztápal. Aj tak by sa objem ľadu počas prepravy zmenšil minimálne o 30 percent.

Podľa niektorých odborníkov by malo mesto väčší osoh z lepšieho hospodárenia s vodou. „Aj keď si odmyslím množstvo ľadu, ktoré sa roztopí počas prípravy, celý projekt bude mať obrovské energetické nároky. A po spotrebovaní vody bude treba dotiahnuť k mestu ďalší ľadovec. Napriek zúfalej situácii mi myšlienka na dopravu ľadovcov ku Kapskému Mestu nepripadá životaschopná,“ tvrdí americký odborník na sucho Seth M. Siegel.

Foto: Archiv

Kapské mesto v súvislosti s hroziacim suchom prijalo viacero opatrení. Zaviedol sa napríklad denný limit 50 litrov vody na osobu, verejné kúpaliská prestali napúšťať bazény. Mestu sa podarilo znížiť celkovú spotrebu vody o 50 percent. Zároveň sa zmenil aj prístup k vode u väčšiny obyvateľov.

Hlavným zdrojom vody v tomto regióne je nádrž Theewaterskloof. V júni 2017 sa priehrada pre sucho a nedostatok zrážok dostala len na 13,7 percenta svojej kapacity. Odvtedy sa hladinu podarilo znovu zvýšiť a dnes je naplnená na 41,2 percenta. Kapské Mesto má aj ďalšie nádrže, ale ich celková kapacita je naplnená len na 55 percent. Mesto sa tak môže v krátkom čase skutočne ocitnúť na suchu.