Pred 150 rokmi odovzdali do prevádzky Košicko-bohumínsku železnicu. Výstavbu železnice z Košíc do Bohumína si vyžiadal zámer spojiť rozvinutý železiarsky priemysel v Sliezsku so zdrojmi surovín z východného Slovenska, ako aj potreba prepravovať uhlie z Ostravy do železiarní v Gemeri a na Spiši.
Prvé návrhy na budovanie koľajových ciest na starom kontinente vzišli z Anglicka na prelome 18. a 19. storočia, pričom mnohé železnice boli na začiatku 19. storočia postavené ako konské. V Británii do roku 1825 vybudovali 29 železníc s konským poťahom v celkovej dĺžke 256 kilometrov.
Záujem o stavbu železníc na celom svete rástol, pretože výhody tohto spôsobu dopravy boli očividné. Rakúsko začalo v roku 1825 so stavbou prvej konskej železnice, ktorej trasa viedla z Českých Budějovíc do mesta Linz.
Aj v Uhorsku vzrastal záujem o železnice, ale na našom území sme si museli na konskú železnicu počkať až do roku 1840. Vtedy, presnejšie 27. septembra 1840, uviedli do prevádzky prvý úsek konskej železnice z Bratislavy do Svätého Jura. Začala sa tak písať história železničnej dopravy nielen na Slovensku.
Úvahy o výstavbe železnice z Košíc do Bohumína sa datujú rokom 1855, avšak jej definitívna podoba sa objavila až v Pamätnom spise o trase Košicko-bohumínskej železnice, vydanom v roku 1864 vo Viedni nákladom hornouhorského železiarskeho spolku.
Stavať sa malo začať už nasledujúci rok, ale z dôvodu rôznych komplikácií sa tak stalo až koncom roka 1867, výstavbou krátkeho úseku od Bohumína. Prvý úsek z Bohumína do Těšína v dĺžke 31,6 kilometra bol spustený 1. februára 1869.
Pre chýbajúce skúsenosti so stavbou železničných tratí ho však postavili tak nekvalitne, že už o jeden a pol mesiaca – od 15. marca – musela byť preprava zastavená. Spása prišla s novým koncesionárom, ktorým sa v apríli 1869 stala Anglo-rakúska banka. Táto banka sa ihneď pustila do naháňania strateného času a začala so stavbou jednokoľajovej trate.
Na jej výstavbu povolali okrem domácich robotníkov, ktorí zväčša vykonávali pomocné práce, aj robotníkov z Čiech, Moravy a Nemecka, keďže už mali skúsenosti so stavbou železníc.
V apríli 1870 pracovalo na stavbe železnice 16.561 robotníkov, medzi nimi bolo napríklad 935 murárov, 2140 tesárov, 482 kamenárov a 738 mínerov. Dostatok financií umožnil rýchle napredovanie výstavby. Na prvom odovzdanom úseku na Slovensku Košice – Kysak – Prešov sa začala premávka 1. septembra 1870.
Postupne sa otvárali ďalšie úseky. Ako posledný bol 18. marca 1872 otvorený úsek trate zo Spišskej Novej Vsi do Kysaku. To bol zároveň deň začatia premávky na celej 368-kilometrovej trati z Košíc do Bohumína aj s prípojnou železnicou do Prešova.
Vybudovanie hlavnej trasy Košicko-bohumínskej železnice umožnilo stavbu viacerých prípojných miestnych železníc, pričom išlo najmä o Spiš, Vysoké Tatry, Liptov, Oravu a Kysuce.
Výstavba tejto trate výrazne podnietila technický rozvoj Uhorska v druhej polovici 19. storočia a jej postavením získali na význame aj Vysoké Tatry ako atraktívna a vyhľadávaná turistická lokalita.
Košicko-bohumínska železnica:
