Úvod Spoločnosť Krvavý piatok

Krvavý piatok

Foto: archív

V osudný piatok 6. októbra sa odohrali dve hrôzostrašné drámy, verejnosť však hovorí iba o jednej. Na internete je zverejnené morbídne video, ktoré zachytáva vyhasínanie života v chuchvalcoch hustej tmavočervenej krvi. Okolo vládne panika, na onen svet je muž vyprevádzaný v beznádejnom zúfalstve v prívale neovládateľných vulgarizmov podčiarkujúcich absolútne vypätú situáciu.

Pri tomto videu blednú aj naturalistické zábery vojnových hrôz filmov ako Čata alebo Apokalypsa. Nový čas priniesol aj fotografie páchateľa tmavej pleti. Masy sú celkom oprávnene vydesené: téma imigrácie eskaluje aj vďaka Kiskovi, Ficovi alebo politickým hulvátom, ktorí nám bez hanby vravia – imigranti a útoky?

Zvykajte si! Táto tragická udalosť však prehlušila iný, nemenej hrôzostrašný koniec života. Stala sa v Plešivci, kde mladý muž v záchvate žiarlivosti za bieleho dňa podrezal na ulici svoju družku, ktorá v kaluži krvi a bez pomoci iných opustila tento svet. Svedkom udalosti bol ich malý, sedemročný synček.

Práve pre toto všetko ma trápia znepokojujúce otázky. Je tragédia v Plešivci menšou tragédiou ako tá v Bratislave? Je pre pozostalých muža skonávajúceho na displejoch státisícov smartfónov zadosťučinením alebo ešte viac znásobenou traumou, ktorú umocňujú komentáre, kde sa ľudia nezmyselne pýtajú, prečo sa Slovák cudzincovi nepostavil na odpor?

Máme sa nečinne prizerať ako nám legislatívne procesy EÚ odnímajú práva účinne sa brániť legálnym vlastnením zbraní alebo sa máme spoliehať na priazeň osudu? Budú tieto udalosti pribúdať? A ak áno, kto nás bude pred nimi chrániť, keď my sme v jadre, zatiaľ čo Orbán je na Sorosovom black liste? No tiež aj to, či to všetko nespeje do skutočne pripravovaného stretu a obrovskej tragédii v Európe, vo svete ale aj na Slovensku, kde je psychotická verejnosť dráždená ako rímske levy proti raným kresťanom.

V chuchvalcoch krvi ležali a ležia bezvládne telá aj pár kilometrov od nás. Juhoslávia aj Ukrajina sa nám však zdala a zdá ešte stále príliš ďaleko, aby sme si uvedomili žalostnú pravdu: táto vojna a tieto plány, ktoré sa do bodky napĺňajú sa bytostne dotýkajú každého z nás, rovnako ako našich najbližších, našich matiek, otcov, sestier, bratov, synov a dcér.