Má iba 31 rokov, ale bohatý životopis a na konte množstvo profesionálnych úspechov, predovšetkým na poli zahraničnej politiky. Verejnosti je známy ako štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, v poslednom čase ho ľudia vďaka kampani pred voľbami do vyšších územných celkov vnímajú aj ako jedného z kandidátov na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. Lukáš Parízek.
Pre mnohých bola vaša kandidatúra na post župana prekvapením, keďže vaše meno sa doteraz spájalo iba so zahraničnou politikou…
Na kandidatúre sme sa dohodli s vedením Slovenskej národnej strany, ktorej nominantom som aj na ministerstve zahraničných vecí, potom, ako vedenie strany dospelo k rozhodnutiu, že v štyroch krajoch bude Slovenská národná strana kandidovať samostatne.
Jedným z týchto krajov je Bratislavský, pretože má strategický význam – nielen preto, že je to hlavné mesto, ale preto, že je to ekonomický ťahúň celého Slovenska. Strana prešla za posledné roky pod novým vedením určitými zmenami a moja kandidatúra má potvrdiť takúto zmenu v komunikácií a prístupe k politike na regionálnej úrovni.
Ako ste už naznačili, Bratislava je ekonomický ťahúň a tiež patrí medzi regióny s najvyššou životnou úrovňou v Európskej únii. Čo by ste chceli vo verejnej sfére vyťažiť z faktu, že tu žije veľa bohatých ľudí, ktorí tu platia slušné dane?
Žiaľ, rozvoj kraja a hlavného mesta, ktoré v ňom sídli, tomu nezodpovedá. Aj keby som sa snažil nebyť príliš kritický, pri pohľade na hlavné mestá najbližších štátov a ich okolie, musíme priznať, že za nimi veľmi zaostávame. A to napríklad neplatí len o Viedni, ale aj o Prahe či Budapešti, Varšave a ďalších mestách. U nás sa robia riešenia systémom ad hoc a taký je aj výsledok.
Veľa vecí závisí od vlád a zvolených ľudí na jednotlivých postoch, a to aj na úrovni kraja. Je evidentné, že mesto ako celok sa ucelene nerozvíja, čo sa týka nielen dopravy, ale aj architektúry, urbanizmu, turizmu a a ďalších aspektov. Pomenoval by som to jedným slovom: nekoncepčnosť.
Kde tkvie príčina takéhoto konania zodpovedných a kam sa strácajú peniaze z verejných zdrojov?
Hovorí sa, že peňazí nikdy nie je dosť a je to pravda. Vždy, keď chcete uskutočniť čo najviac zámerov a opatrení, vždy potrebujete viac prostriedkov. Kraj disponuje financiami, ktoré dostane alebo si ich vyrokuje, má svoj rozpočet.
Občas sa objavuje kritika, že Bratislavský kraj z dôvodu pravidiel EÚ nemôže čerpať eurofondy v takej miere ako iné kraje, ale sú aj iné možnosti, o ktorých sa vôbec nehovorí. Je tu predsa Európska investičná banka, rôzne iné inštitúcie a európske mechanizmy, ponúkajúce pôžičky, garancie a podobne. Nemusíme rátať len so štrukturálnymi fondmi únie. A tiež je treba realizovať viac aktivít aj smerom k súkromnému sektoru. Je nepochybné, že kraj je pre nadnárodné spoločnosti atraktívny a je tu priestor na spoločné aktivity.
Spomenutá nekoncepčnosť spočíva najmä v tom, že sa nepresadzuje jednotná vízia, na základe ktorej by sa kraj strategicky budoval, aby sme vedeli, ako má Bratislavský kraj vyzerať o 15 – 20 rokov. Príslušný dokument by mal byť prerokovaný na všetkých úrovniach, čiže nielen krajskej, ale mala by ju schváliť aj vláda, a dotknuté mestá a obce. Myslím si, že si to kraj s hlavným mestom zaslúži. Preto by som ako župan navrhol prijatie, prerokovanie a schválenie takéhoto strategického dokumentu.
Keby ste teoreticky zasadli na kreslo predsedu samosprávneho kraja, aké základné priority by ste riešili ako prvé?
V mojom programe mám stanovené tri priority. Všetky sú koncepčné a prierezové a týkajú sa kompetencií kraja. Prvou z nich je Smart City – koncept inteligentného mesta. Ide o všeobecné prístupy k rozvoju mesta v jednotlivých oblastiach.
Druhou je už spomenutá kooperácia medzi krajom, mestami, obcami a vládou a všetkými relevantnými aktérmi, pôsobiacimi v rámci kraja, a takisto cezhraničná spolupráca. Sme geograficky veľmi významný kraj, čo sa týka dopravných prepojení a podobne. Sú rôzne možnosti spolupráce, napríklad pri budovaní cyklotrás, turistických prepojení so susedmi, najmä Rakúskom a Maďarskom.
Treťou prioritou je zachovanie tunajších tradící. Keď sa pozriete napríklad na Viedeň, mesto vyzerá veľmi historicky a tradične, a napriek tomu spĺňa všetky najmodernejšie požiadavky metropoly súčasnosti.
O čo presne ide v projekte Smart City?
Smart City je koncept budovania miest, na základe inteigentných riešení, týkajúcich sa dostupnosti a komfortu – či už hovoríme o doprave, zdravotníctve či školstve, aby čo najmenej zaťažovali životné prostredie využívaním energeticky efektívnych technológií šetriacich energie a chrániacich životné prostredie.
Ide aj o dostupnosť využívania namodernejších technoloógií prostredníctvom aplikácií v smartfónoch a podobne. Ten koncept však nie je ucelený, čiže nemá presne stanovené parametre, ktoré musí spĺňať. Keď dnes chcete zaviesť nejaké riešenie alebo technológiu, musíte rozmýšľať v širšom kontexte: ako to napojiť na všetky oblasti, ako to bude fungovať o päť či desať rokov a či vytvorí predpolie na to, aby ste sa v danej oblasti mohli ďalej rozvíjať. A to sa práve u nás nedeje. Neraz prijímame opatrenia, ktoré by boli zastarané už pred tridsiatimi rokmi. Zlyháva komunikácia, jednotlivé opatrenia sú medzi sebou nekoordinované.
Môžete uviesť nejaký konkrétny príklad?
Povedzme keď pricestujete vlakom v rámci prímestskej dopravy, vlak ešte len zastavuje a v tej chvíli odchádza váš električkový alebo autobusový spoj, ktorý už nestihnete. Potom v daždi prebehnete na druhú stranu cesty a tam čakáte ďalších 20 minút na najbližší spoj. To je príklad, keď železnice nekomunikujú s mestskou hromadnou dopravou.
Dostali sme sa k doprave – neuralgickému bodu každodenného života občanov Bratislavského kraja. Dennodenne máme v hlavnom meste dopravné zápchy, mestská hromadná doprava sa nerozvíja, metro je v nedohľadne. Objavujú sa plány na predĺženie električkových tratí a vybudovaní záchytných parkovísk v hlavnom meste, v skutočnosti sa nič z toho nedeje…
Aj v doprave chýba koncepčnosť. Realizujú sa veľké developerské projekty, ľudí pribúda a priepustnosť ciest sa zhoršuje. Dopravu treba riešiť v širšom kontexte a v spolupráci so všetkými zložkami mesta, pretože všetko so všetkým súvisí. Verejná doprava nemusí byť len zadarmo, respektíve všeobecne dostupná, ako sľubuje jeden z kandidátov, ale má byť aj komfortná. To je napríklad veľký rozdiel medzi Bratislavou a Viedňou.
U nás je úzus, že ten, kto na to má, jazdí autom. Na druhej strane sa mnohí rozhodnú používať auto aj preto, že verejná doprava im tento komfort neposkytuje. V Bratislave a okolí je bežné, že traja ľudia žijú v trojizbovom byte a majú tri autá. Keby však bola verejná doprava moderná, komfortná a bezkolízna, na ktorú by nemali vplyv zápchy, ľudia by radšej využívali MHD.
Ide nielen o relatívne autonómne električkové trate, ale aj o tzv. rýchle pruhy vyhradené pre autobusy a trolejbusy. Je nevyhnutné postaviť záchytné parkoviská, predĺžiť električkové trate, dobudovať integrovanú dopravu tak, aby bola a všeobecne dostupná, nadväzovala jedna na druhú, ale aj dosiahnuť, aby ľudia boli dostatočne motivovaní prednostne využívať MHD, aby sa im časovo ani finančne cestovať v aute neoplatilo.
Kedy bude mať podľa vás Bratislava metro?
Bratislava sa bude ďalej rozvíjať a v určitom momente sa v Bratislave metro bude musieť vybudovať. Mohli sme ho mať už dávnejšie, ale ten čas, keď sa dalo postaviť lacnejšie, sme už premeškali. Teraz je to v prvom rade otázka financií – náklady na jeho výstavbu by dnes boli oproti minulosti astronomicky vysoké.
V otázke metra v dohľadnom čase som preto skeptik – uvedomme si, že sme za 25 rokov nedokázali dobudovať základnú sieť diaľnic, nieto ešte takúto neskutočne drahú stavbu. Odhadujem, že Bratislava bude mať metro až o 50 rokov.
S dopravou súvisí aj budovanie cyklotrás. Vieme, že v našom kraji sa o tom viac hovorí ako robí…
Máte pravdu. Pritom cyklotrasy nie sú len o športe a turistike, v meste sú aj o odťažení dopravy, príklad Dánska, či Holandska hovorí za všetko. V týchto krajinách chodí veľmi veľká časť obyvateľstva do práce na bicykli. Cyklotrasami by malo byť prepojené centrum a všetky mestské časti.
Malo by nás tiež zaujímať, či si má cyklista kam bicykel odložiť, či si ho má ako zabezpečiť, či bude jeho presun bezkolízny. Dnes sa to rieši tak, že na existujúcu cestu sa na asfalt namaľuje 80-centimetrový pruh s piktogramami cyklistu, a keď vás obieha autobus, cítite sa blízko smrti.
Vieme na to však využiť aj existujúce vinohrady a dopravnú dostupnosť pre cyklistov riešiť cez Kolibu a v okolí Malých Karpát, kde sa ide akoby paralelne s hlavným mestským ťahom a takto sa dá dostať až do centra mesta. Keď budú vybudované aj cyklostanice a terminály, kde sa budú dať bicykle komfortne odložiť a zabezpečiť, respektíve sa dobuduje aj verejné požičiavanie bicyklov a všetko sa komplexne domyslí, vtedy budeme môcť povedať, že sme pre rozvoj cyklistiky v kraji skutočne niečo urobili.
Jedným z ďalších problémov, ktorý trápi občanov a týka sa každého z nás, je zdravotníctvo. Keďže do komptetencie samosprávnych krajov patrí aj riadenie zdravotníckych zariadení, ako župan by ste museli riešiť aj túto otázku…
Župan je politická funkcia, čiže tam, kde máte kompetencie ako zriaďovateľ, môžete regulovať mechanizmy, povedzme, čo má koľko stáť, ako bude fungovať daná inštitúcia. Treba diskutovať s manažmentom nemocníc a polikliník, a hľadať také riešenie, aby sa napríklad nestávalo, že sa objednáte na vyšetrenie a môžete ho absolvovať až o dva – tri mesiace.
Ďalej pri rozvoji kraja a urbanizácii Bratislavy a jej satelitov je treba cez územný plán záväzne plánovať dostupnosť zdravotníckych služieb. Aby, keď bývate v Čiernej Vode, ste nemuseli chodiť k očnému do Jaroviec a k zubárovi do Petržalky.
Ľudia si, samozejme, môžu vybrať, ale ak bude služba kvalitná a dostupná v mieste ich bydliska, určite si ju vyberú tam. A keďže všetko so všetkým súvisí, potom sa logicky zmenší aj premávka, keďže sa ľudia nebudú musieť presúvať z jedného konca mesta na druhý.
Bratislava je spolu s Vysokými Tatrami najexponovanejším centrom cestovného ruchu na Slovensku. Hoci počet turistov z roka na rok stúpa, priíjmy z neho sú výrazne nižšie v porovnaní s inými európskymi metropolami, povedzme s blízkou Viedňou či Prahou. Ako by ste oživili cestovný ruch v Bratislave a okolí?
Jedným zo základných problémov slovenského cestovného ruchu je, že sa nevieme predať. Čísla, ako ste povedali, sú na vzostupe, otázne však je, ako k tomu pristupujeme my ako štát, ako kraj, ako občania. Treba podporovať obyvateľov podnikajúcich v cestovnom ruchu a dávať im rôzne výhody a stimuly. Nejde len o otváranie nových reštaurácií, ale aj o poskytovanie iných turistických služieb, ktoré tu chýbajú.
Druhý aspekt je, že musíme s turistom rátať od prvého momentu, ako sem vkročí. Keď príde na hlavnú vlakovú stanicu do Bratislavy, s tým, žiaľ, už veľa nenarobíte – ten dojem je navždy zničený. Keď príde letecky, treba s ním pracovať už od letiska a rovnako,y keď príde autobusom alebo osobným autom.
Nemôže sa stať, aby turista hľadal pamiatky – pamiatky musia nájsť jeho. Pozrite sa na to, ako je to v iných veľkomestách. Keď sa v zahraničí dostanete do centra, okamžite vás ktosi oslovuje s ponukou sužieb, dopravy, návštevy pamiatok či kultúrnych podujatí. Keď navštívite nejakú pamiatkku, okrem toho, že ju môžete obdivovať, máte k dispozícii odborný výklad, máte priamo na mieste zabezpečené občerstvenie a predaj suvenírov.
U nás to tak nie je. Bol som sa svojho času so známymi zo zahraničia previesť v bratislavskom turistickom vláčiku. Z centra mesta vláčik putuje po pamiatkch s príslušným výkladom, čo je v poriadku, a potom vás zavezie na Bratislavský hrad. Tam vás vyložia a tým to skončilo, nemáte tam viac čo robiť. Môžete sa akurát pozrieť z výšky na Dunaj a mesto a urobiť si pár fotiek. Nikto vám nič nepovie, nik vás neláka do útrob hradu pozrieť si expozície – po desiatich minútach sa turisti vracajú späť do mesta.
Nadväznosť jednej služby na druhú, aby ste udržali pozornosť turistu, je to, čo u nás zaostáva. Aj fakt, že v reštaurácii v centre mesta s názvom Slovak restaurant čapujú iba české pivo, hovorí za všetko. Ono sa to samozrejme vyvíja a zlepšuje, stále však veľmi zaostávame za ostatným svetom.
Myslím si, že župan má dostatok kompetencií a finančných prostriedkov na to, aby vedel tieto veci účinne riešiť, treba len chcieť. Napríklad pri vinohradníckom turizme spojenom s vinohradníctvom a vinárstvom by kraj mohol zabezpečiť autobusovú linku, ktorá bude ľudí prepravovať po tzv. vínnej ceste. Takisto môže podporiť podnikateľov, ktorí v tejto oblasti poskytujú služby. A v neposlednom rade vie zabezpečiť dobrú propagáciu takýchto akcií.
Kraj má svoju kanceláriu v Bruseli, ktorá sa dá veľmi dobre využiť na propagáciu BSK a hlavného mesta za hranicami, či už v podobe tematických kampaní alebo ďalších podujatí, ktoré sa tam organizujú. Ako príklad uvediem, že dolné Rakúsko má veľmi dobrú propagačnú webovú stránku vo viacerých jazykoch – je v takej spisovnej slovenčine, že ani neuveríte, že to nie je slovenská stránka. Aj toto je jedna z ciest, ako získať turistov – nečakať, že turista príde sám, ale zaujať jeho pozornosť a prilákať ho sem.
Všetko závisí od financií, čo platí aj pri riadení samosprávneho kraja. Čo považujete za najväčší problém pri financovaní BSK?
Veľká časť financií do samosprávneho kraja prichádza z podielových daní občanov kraja. Čím viac obyvateľov v kraji žije, tým väčší rozpočet kraj má. Aj preto súčasný župan láka ľudí predvolebným sloganom o cestovaní zadarmo, aby si prehlásili trvalý pobyt, čo by znamenalo viac podielových daní do pokladne kraja.
Tento nápad má svoje racio, aj keď dnes je to naozaj iba predvolebný sľub. Je fakt, že v Bratislavskom kraji žije veľmi veľa neprihlásených ľudí a tým pádom je ten rozpočet nižší, než by mohol byť. Možno by to naozaj umožnilo cestovanie v MHD zadarmo, tak, ako to poznáme z viacerých miest na svete. Ďalšou vecou je efektívne využívanie financií; problém vidím napríklad vo veľkej byrokracii v rámci inštitúcií župy.
V spolupráci s podnikateľskými subjektmi, či už poskytnete pozemok pre nejakú investíciu, alebo prenajmete nejakú budovu, si treba klásť také podmieky a pravidlá, aby to bolo aj pre kraj a jeho občanov výhodné. Keď niekomu poskytneme výhodný nájom, dotyčný by mal poskytovať aj výhodné služby.
Netajíte sa tým, že post župana je politická funkcia. Ako sa to má premietnuť do jeho práce, najmä ak je nominantom politickej, vo vašom prípade vládnej strany?
Áno, župan je volená politická funkcia. On je na to politik, aby inicioval stretnutia nielen s poslancami župy, ale aj s poslancami NR SR, s vedením jednotlivých štátnych rezortov a vytváral spoločenský a politický tlak na to, aby sa to – ktoré opatrenie prijalo.
Župan by sa nemal vyhovárať na legislatívu, aj keď nie je subjektom, ktorý môže legislatívu meniť – môže však zmenu iniciovať, môže za ňu lobovať. To nie je o tom, či zateplí tri stredné školy, ale skôr o tom, či si vybuduje kontakty a komunikáciu na politickej úrovni takým spôsobom, aby mohol zabezpečiť pre ľudí v kraji progres. A, pravdaže, táto funkcia je aj o víziách.
