Národné matičné slávnosti, okrem pripomienky založenia Matice slovenskej, v roku 2016 prezentovali aj mesto Komárno a hlavnú myšlienku organizátorov: „Matica slovenská má spájať ľudí, národy, folklór, históriu i súčasnosť, má vytvárať pocit domova každému kultúrnemu človeku, či je Chorvát, Maďar alebo Slovák,“ uviedla Matica slovenská na svojej internetovej stránke. Národné matičné slávnosti v Komárne sa stali oslavou 153. výročia založenia Matice slovenskej (MS) v roku 2016. Prvýkrát v histórii sa uskutočnili na južnom Slovensku, zdôraznila MS. 

Maticu podporil aj rakúsky cisár
Slovensko si 4. augusta pripomína Deň Matice slovenskej. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) z októbra 1993 je Deň Matice slovenskej pamätným dňom Slovenska. V Turčianskom Svätom Martine sa 4. augusta pred 153 rokmi konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Týmto aktom vznikla najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia v dejinách slovenského národa. Bola druhá po spolku Tatrín, ktorý bol založený 26. augusta 1844.

V Martine sa zišlo okolo 5 000 ľudí, ktorí v príjemnej atmosfére, plnej národného sebauvedomovania sa stali spoluzakladateľmi Matice slovenskej. Stretnutie národovcov malo najskôr duchovný podtext, keď sa v rímskokatolíckom kostole a neskôr v evanjelickom chráme konali služby Božie okrem iného aj na počesť tisíceho výročia príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu.

Po duchovnej časti zhromaždenia nasledovalo zasadnutie prvých matičiarov. Rokovanie dočasného matičného výboru otvoril Ján Francisci, ktorý bol jeho predsedom. Novozaložená inštitúcia dokonca dostala dar 1 000 zlatých od rakúskeho cisára ako príspevok k jej začínajúcemu pôsobeniu.

Ján Francisci predložil zhromaždeniu zozbieraných 94 000 zlatých na vznik Matice.

Valné zhromaždenie prijalo zároveň uznesenie, že MS založili „na tisícročnú pamiatku pokresťančenia a založenia písomníctva slovanského“. Na základe súčasného bádania v 21. storočí však môžeme konštatovať, že kristianizácia slovanského obyvateľstva na území Slovenska prebiehala už skôr – od začiatku 9. storočia, pred príchodom byzantskej misie v roku 863.

Foto: Branislav Husar
Foto: Branislav Husár

Valné zhromaždenie zvolilo aj predsedu Matice slovenskej. Stal sa ním rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyzes. Prvým podpredsedom novozaloženej inštitúcie sa stal Karol Kuzmány, evanjelik a. v., superintendent patentálnych cirkevných zborov. Išlo o dohovor vtedy rozhodujúcich konfesií na Slovensku, ktoré v žičlivej atmosfére navrhli svojich kandidátov na dané posty. Obaja boli hlavnými predstaviteľmi národnej ustanovizne, ktorá sa stala nosnou obhajkyňou a predstaviteľkou národa slovenského.

Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové maďarskí predstavitelia využili oslabené pozície cisárskej moci a došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu. Následne nastala maďarizácia a uhorské úrady sa pozerali s nevôľou na účinkovanie Matice slovenskej. V roku 1875 ju uhorská vládna moc zatvorila, obnovili ju až 1. januára 1919. 

Duch slovenskosti
Matica slovenská je súčasťou slovenskej spoločnosti, ktorá aj dnes – v čase globalizácie a liberalizmu, negujúcich všetko tradičné a osvedčené – bráni a ochraňuje naše tradície v matičnom zmysle. Pre TASR to v deň 153. výročia založenia našej najstaršej kultúrno-spoločenskej inštitúcie uviedol jej predseda Marián Tkáč.

„Zo Slovákov nerobí národ len naša, taká zanedbávaná slovenčina, ale aj slovenský duch, ktorý pretrval tisícročie bez vlastného štátu,“ povedal Tkáč.

Ako dodal, „práve Slovensko má v treťom tisícročí veľké, ba zásadné poslanie, pomôcť Európe v súlade s odkazom sv. Jána Pavla II., ako aj amerického kazateľa Wilkersona, ktorý v roku 2003 prorokoval, že tento národ bude v Európe kľúčový.“

Podľa neho zakladatelia MS na čele s Franciscim, Moyzesom, Hurbanom a ďalšími velikánmi, pamätali 4. augusta 1863 v Turčianskom svätom Martine aj na dnešnú generáciu tým, že do matičných stanov zapísali, že je jednotou milovníkov národa a života slovenského. „Tým dali Matici myšlienku a zmysel, platný doteraz, že je tu pre to, aby všetkými formami svojej práce chránila a pomáhala pestovať v nových generáciách všade na svete, kde žijú Slováci, ducha slovenskosti, pokojamilovnosti a lásky k spravodlivosti, slobode a pravde,“ dodal Tkáč.

Tohtoročné oslavy založenia Matice slovenskej sa začali Národnými matičnými slávnosťami v Komárne. Budú pokračovať 5. až 7. augusta v Báčskom Petrovci v Srbsku a vyvrcholia 17. augusta v Martine, kde do Parku sv. Cyrila a Metoda pribudne busta Svetozára Hurbana Vajanského a Štefana Furdeka, zakladateľa Slovenskej ligy v Amerike, na ktorú finančne prispela Prvá katolícka slovenská Jednota v USA.

Foto: Michaela Kolimárová
Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. (Foto: Michaela Kolimárová)