Blok zmeny, ako si ho nakreslil exprezident Andrej Kiska, sa definitívne nekoná. Šesť strán, ktoré sa nazývajú “demokratickou opozíciou”, bude zápasiť o voliča na vlastné tričko. „Otázka znie: či a kto z nich to myslel so spájaním naozaj vážne,” povedal pre portál webnoviny.sk Ivan Šimko, architekt projektu SDK (Slovenskej demokratickej koalície), ktorá v roku 1998 prevzala moc po vláde Vladimíra Mečiara.
„O vytvorení antimečiarovského bloku sme hovorili rok a pol pred voľbami, takže dnešný pokus je tak trochu z kategórie: vlak už ušiel,” hovorí Ivan Šimko, dnes radový člen KDH, predtým minister vnútra a ešte predtým jeden z politikov, ktorý vytvoril model SDK.
„Ideály, aj programy jednotlivých strán tvoriacich dohodu sú síce dôležité, no podstatný je líder. Ten, kto je schopný a prijateľný vyrokovať a zostaviť fungujúcu vládu, ktorá ľuďom-voličom odpovie, čo chce robiť a čo chce na Slovensku zmeniť,” hovorí Šimko.
”V bloku antimečiarovských strán bolo vtedy najsilnejšie KDH so svojim predsedom Jánom Čarnogurským, no zároveň vychádzala hviezda Mikuláša Dzurindu, ktorý bol prijateľnejší pre ostatných partnerov budúcej dohody. Nebolo jednoduché presadiť ho, no dodnes Slovensko žije z toho, čo sa vtedy zmenilo,” dodáva.
„Tie najzásadnejšie veci sa už nedajú vyrokovať, do volieb zostáva menej ako 100 dní. Dobrým pokusom opozičných strán je boj s korupciou a klientelizmom,“ hovorí Ivan Šimko, no zároveň dodáva, že politici by nemali nahrádzať orgány činné v trestnom konaní či súdy. „Mali by vytvoriť podmienky ich pre nezávislé pôsobenie, nič viac,“ upozorňuje Šimko.
