Prístroj nasníma pacienta v troch rovinách a vytvorí 3D mapu jeho tela. Údaje sa načítajú do počítačovej navigácie s kamerovým systémom. Ten je spojený so špeciálnymi operačnými nástrojmi. Fikcia? Nie, slovenská realita.

MUDr. Peter Durný je prednosta Neurochirurgickej kliniky Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku a zároveň školiteľ pre Európu a Stredný východ v oblasti inovatívnych operačných metód. Jeho pracovisko je totiž známe v celom stredoeurópskom regióne. Ružomberskí neurochirurgovia operujú chrbticu, uvoľňujú utlačené nervy a nahrádzajú jej poškodené časti…

Miniinvazívny zákrok
Tieto zákroky sa robia bežne na mnohých chirurgických pracoviskách, nie však bez dlhých rezných rán, veľkých strát krvi a rozsiahleho poškodzovania tkanív. V Ružomberku totiž dokážu chrbticu operovať miniinvazívne.

Telo pacienta „nabodnú“ v niekoľkých malých prístupových bodoch. Vnútri sa dokážu pohybovať s istotou a presnosťou, hoci do operačného poľa priamo nevidia. Pri takom zložitom a citlivom telesnom aparáte, akým je chrbtica, je to až neuveriteľné.

LEKÁRI OPERUJÚ V 3D PROSTREDÍ A ORIENTUJÚ SA PODĽA NIEČOHO, ČO BY SA DALO S TROCHOU FANTÁZIE PRIROVNAŤ K GPS SYSTÉMU V AUTE.

Hoci prístroj majú už od roku 2010, túto operačnú metódu zverejnili iba nedávno. Určitý čas totiž trvá, kým si metódu podrobne naštudujú a overia v praxi. Na svete doteraz neexistuje modernejší postup pri operáciách chrbtice.

Foto: archív
Foto: archív

Ruky MUDr. Durného zvierajú rukoväte nástrojov, jeho zrak sa však upiera na obrazovku. Vidí na nej presnú „mapu“ miesta v tele, kde sa práve nástroje nachádzajú. Ak by nastala chyba, počítačový neuromonitoring by mu dal zvukový signál – podobne ako parkovacie senzory. Také jednoduché to však nie je.

Aby mohli lekári urobiť pacientovi pri operácii chrbtice do tela len minimálne zásahy, potrebujú najmodernejšie prístrojové vybavenie. „Naše oči nahrádza v tele pacienta technológia,“ vysvetľuje MUDr. Peter Durný. Dôležitou pomôckou ružomberských neurochirurgov je unikátny 3D zobrazovací systém – takzvané O-rameno.

„Používame ho ako jediní na Slovensku a ako jedno z mála pracovísk v strednej Európe,“ dodáva šéf ružomberskej neurochirurgie. O-rameno na prvý pohľad vyzerá ako jednoduchá veľká biela obruč. V skutočnosti je to však pohyblivý zobrazovací prístroj, navrhnutý na chirurgiu chrbtice a ortopedickú chirurgiu. Posuvný oblúk v tvare písmena O umožňuje 3D zobrazovanie anatómie pacienta v reálnom čase.

„O-rameno zobrazí v troch rovinách cestu k miestu operácie, nemusíme telo pacienta otvárať v takom rozsahu ako pri klasickej operácii, aby sme to videli na vlastné oči. Bezpečne a s maximálnou presnosťou vieme operovať aj implantovať rôzne typy vnútorných fixátorov,“ hovorí MUDr. Durný.

Šetrnejšia metóda
Kto by si predstavoval O-rameno len ako „lepší“ röntgen alebo počítačový tomograf, mýlil by sa. Tento prístroj s hodnotou milión eur sa používa spolu s počítačovou navigáciou a kamerovým systémom, spojeným s operačnými inštrumentmi. Spoločný obraz chrbtice a aktuálneho umiestnenia nástrojov tak vzniká priamo počas operácie presne podľa polohy pacienta na operačnom stole.

Počas snímania majú lekári na sebe zástery chrániace pred žiarením. Pacient sa však vyhne opakovaným predoperačným zobrazovacím vyšetreniam, ktoré by boli pri otvorenej operácii bez O-ramena nevyhnutné.

OPERÁCIA S TÝMTO SYSTÉMOM JE FINANČNE NÁROČNÁ. ZMENŠUJE SA VŠAK POŠKODENIE SVALOVÉHO KORZETU CHRBTICE, KTORÝ JE DÔLEŽITÝ NA JEJ STABILITU.

Foto: archív
Foto: archív

„Pacient sa môže rýchlejšie zotaviť, ušetria sa náklady na dlhý pobyt v nemocnici aj vysoké dávky analgetík, človek sa vráti rýchlejšie do práce,“ vyratúva MUDr. Durný. Je presvedčený že pri súčasnej úrovni chirurgie by lekári mali byť schopní ponúknuť pacientovi aj túto šetrnejšiu metódu operácie chrbtice. „Vyžaduje si to však odbornú pripravenosť chirurga a, samozrejme, dobré technologické vybavenie pracoviska,“ hovorí.

Počas nášho stretnutia má tím prednostu kliniky ako tretiu v operačnom programe 43-ročnú ženu s poškodenými stavcami a vysunutou platničkou. Celá operácia je miniinvazívna, pred zavádzaním fixátorov prichádza na rad O-rameno, ktoré lekárom na obrazovke ponúka presný obraz cesty k miestu ich upevnenia a polohu nástrojov. Fyzicky aj psychicky náročný výkon trvá takmer tri hodiny.

Práci MUDr. Durného a jeho kolegov sa prizerajú aj ruskí chirurgovia. Jeden z nich ešte pred operáciou vysvetľuje, že O-rameno majú k dispozícii aj na ich moskovskom pracovisku, zatiaľ sa však iba snažia zvládnuť techniku práce s ním. Dnes už je bežná prax, že chirurgovia sa chodia učiť nové operačné metódy na špeciálne, špičkovo vybavené cvičebné pracoviská s umelými simulátormi tiel pacientov – jedno je napríklad vo Švajčiarsku.

Potom však nastupujú stáže na klinikách, kde tieto metódy a prácu s technológiami už ovládajú a používajú ich. Taká je aj neurochirurgia v Ružomberku, malom meste na strednom Slovensku. Prácu tamojších odborníkov však dnes pozná celá stredná Európa.

Foto: archív
Foto: archív