Úvod Politika Odborník spochybnil extrémne čísla Čaputovej v prieskumoch. Sú podozrivé, tvrdí

Odborník spochybnil extrémne čísla Čaputovej v prieskumoch. Sú podozrivé, tvrdí

Prezidentská kandidátka Zuzana Čaputová. (Foto: archív)

Slováci budú o dva týždne voliť prezidenta. Prieskumné agentúry v poslednom čase masírujú verejnú mienku číslami, ktoré majú ukazovať podporu jednotlivým kandidátom. To, akým spôsobom dokázala v prieskumoch narásť a dokonca preskočiť všetkých svojich súperov Zuzana Čaputová, je podľa odborníkov nevídané. Nakoniec totiž môže byť ešte všetko inak, ako sa to už viackrát ukázalo aj v minulosti.

Podľa Juraja Marušiaka z Ústavu politických vied SAV je samozrejmé, že preferencie Zuzany Čaputovej začali rásť. “Rezignácia Roberta Mistríka jej nevyhnutne musela pomôcť, lebo ľudia, ktorí ho chceli voliť, boli určite dosť lojálni k svojmu kandidátovi. Nebol to hlas fluktujúcich voličov,” uviedol.

Nad extrémne vysokými číslami, ktoré sa v posledných prieskumoch objavili pri Čaputovej mene a katapultovali ju na ich čelo, však vyslovil pochybnosti. “Zdá sa mi, že je to veľmi vysoké, až nepravdepodobne vysoké číslo,” tvrdí.

Zároveň poukázal aj na výrazné odlišnosti v prieskumoch realizovaných rôznymi agentúrami. Podľa posledného prieskumu agentúry Focus mala Zuzana Čaputová 44,8 percenta a Maroš Šefčovič 22,1 percenta. Podľa prieskumu agentúry AKO, ktorý zverejnil Denník N, by dokonca Čaputová zvíťazila už v prvom kole so ziskom 52,9 percent.

Politológ Juraj Marušiak. (Foto: archív)

Maroš Šefčovič by skončil druhý so ziskom 16,7 percent hlasov. Podľa ďalšieho prieskumu agentúry Phoenix research on-line by zasa prvé kolo vyhral Maroš Šefčovič so ziskom 19,8 percenta a v tesnom závese za ním by skončila Zuzana Čaputová s 18,5 percentami.

“Takýmto spôsobom realizované prieskumy sú veľmi podozrivé a aj samotné agentúry môžu riskovať svoju dobrú povesť,” tvrdí Marušiak. Ako dodal, obáva sa, že podobne ako pri parlamentných voľbách v roku 2016 sa prieskumy stávajú stále menej relevantným zdrojom informácií. “Neviem, či ide o vedomé zneužívanie, alebo je to výsledok toho, že nálady v spoločnosti tak oscilujú, že ich prieskumy nie sú schopné identifikovať.”

Do volieb zostávajú približne dva týždne. “Je to dosť dlhý čas, aby sa nálady verejnosti mohli zmeniť. Napokon v prípade prezidentských volieb v roku 2004 bolo vidieť, ako sa reálne voličské preferencie líšili od prieskumov,” uviedol. V tom čase sa podľa jeho slov predpokladalo, že kandidát Eduard Kukan má palác viac-menej istý.

Nedostal sa však napokon ani do druhého kola, kde sa namiesto neho ocitli Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar. “Do popredia vyletel kandidát Gašparovič, ktorý mal svoj skrytý elektorát voličov. To isté môže teraz platiť napríklad v prípade Štefana Harabina,” tvrdí Marušiak. Podľa neho sa tak môže ukázať, že výpovedná hodnota prieskumov uskutočnených dva týždne pred voľbami je takpovediac na úrovni nuly.