Na Slovensku si 1. novembra pripomíname Sviatok všetkých svätých, deň venovaný spomienke na zosnulých. Prvý november je od roku 1994 na základe rozhodnutia Národnej rady SR z októbra 1993 dňom pracovného pokoja.
Pôvod tohto sviatku siaha do predkresťanských čias. Súvisí s pradávnou mystickou tradíciou, keď sa medzi nás mali vracať duše zosnulých. Rozšírený bol najmä medzi obyvateľstvom keltského pôvodu, keď sa v noci z 31. októbra na 1. novembra druidi lúčili s letom patriacim bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina (zo slova „Sam-fuin“ – koniec leta), ktorý vládol zime.
Kelti verili, že v túto noc, keď život (leto) odovzdáva žezlo vlády smrti (zime), prichádzajú mŕtvi na zem, aby si vybrali na jeden rok telo, v ktorom sa usadia. Zo strachu, že si vyberú práve ich vlastné, im prinášali rôzne obety.
Verili tiež, že stena medzi svetom živých a mŕtvych je túto noc taká tenká, že sa dá medzi nimi ľahko nadviazať kontakt. Aby si Kelti naklonili mŕtve duše, ale zároveň odohnali zlých duchov a démonov, nachystali im všelijaké dobroty a dary.
Podobné sviatky poznali aj Germáni a Slovania. Medzi kresťanmi sa tento sviatok rozšíril na začiatku 7. storočia, keď pápež Bonifác IV. v roku 610 premenil pôvodne antickú svätyňu Panteón v Ríme na kresťanský chrám. Zasvätil ho úcte Panne Márii a všetkých svätých mučeníkov.
V roku 837 vyhlásil pápež Gregor IV., že pohanský sviatok Samhain (koniec leta) bude patriť aj v kresťanskej cirkvi mŕtvym. Tak sa z 1. novembra stal sviatok Všetkých svätých a nasledujúci deň bol vyhlásený za Deň všetkých duší. Neskôr, v 10. a 11. storočí, sa z tohto sviatku vyvinula aj Pamiatka zosnulých – Dušičky, ktorá pripadá na 2. novembra.
Na Slovensku má úcta k mŕtvym, návšteva hrobov príbuzných v dňoch 1. a 2. novembra veľmi dávnu tradíciu, ktorá sa udržala dodnes. Veriaci a ostatní obyvatelia prichádzajú na cintoríny, aby zapálením sviečok či kahancov a položením kytíc a vencov k hrobom spomínali na svojich zosnulých.
Táto úcta aj na Slovensku vychádza z pradávnej slovanskej tradície jesenných pohanských sviatkov. Príchod duší zosnulých súvisel aj s blížiacou sa zimou. V európskej tradícii sa aj na Slovensku preniesol do kresťanského kalendára. Tento sviatok by mal byť našou spomienkou na blízkych, ktorí odišli z našich radov. Spomienkou na nich im vzdávame úctu za všetko, čo pre nás v živote vykonali a zároveň zostávajú v našom srdci naďalej žiť.
Marika Gombitová – Novembrové chryzantémy (1989):
