Žijeme zvláštnu dobu. Pandémia kosí našu psychiku strachom za pomoci farmaceutických spoločností, politikov a médií, COVID-19 nám vypĺňa vianočný i postvianočný televízny program štatistikou nakazených a propagandou vakcinácie predstaviteľov štátu v priamom prenose.
Mravný relativizmus
MUDr. Jozef Glasa prirovnal v katolíckej TV Lux vakcínu proti koronavírusu k narodeniu Ježiša Krista a podľa maskota vakcinačnej stratégie Vladimíra Krčméryho je americký miliardár Bill Gates svätec, ktorý priniesol svetu certifikát na narýchlo vyrobenú vakcínu z produkcie firmy Pfizer.
Božstvu vakcíny vzdávajú hold pred kamerami ministri aj prezidentka Čaputová. Propagačná inscenácia ako náhrada za rozprávku Vianoc!
Napriek koronadivadlu ožívajú v nás v týchto sviatočných dňoch rozprávkové archetypy Popolušky a Popolvára častejšie ako inokedy. Príbehy Popolušky a Popolvára sú nádejou, ktorá v nás drieme aj v najťažších životných situáciách, že nad nepriazňou osudu napokon preváži spravodlivosť.
Zo skúsenosti vieme, že boj proti zlobe, podlosti a zrade nie je vždy víťazným bojom, ale čas Vianoc je časom nádeje, viery a kresťanského odpúšťania, aj časom prekrásnej naivity, že dobro vždy zvíťazí nad zlom. Preto radi v spomienkach otvárame ešte nepopísané stránky detstva, kde je všetko biele ako sneh a radostné ako nevinný smiech.
Boj dobra so zlom – to všetko tu bolo od nepamäti. Výtvor sumerskej kultúry hrdina Gilgameš zabije v cédrovom lese nebezpečnú starovekú obludu, príčinu všetkého zla na svete, podobne ako novoveký Popolvár bez bázne zotne sedem hláv ukrutného draka.
Žiaľ, mravný relativizmus a prevrátené hodnoty súčasnej doby prajú viac poklesnutej kultúre a podenkovým bulvárnym príbehom ako rozprávkam čítaným z prastarej pamäti ľudstva. Dnes je rozprávok, tých večne sa opakujúcich príbehov oslobodzujúcich nášho ducha od všedných starostí a strachov stále menej a menej.
Útechou pre deti i dospelých sú občas vianočné rozprávky, ktoré trochu pripomínajú časy, keď mala Slovenská televízia európsku úroveň. Nie je to tak dávno, keď televízne hry pre dospelú populáciu a rozprávky pre deti patrili k vývozným artiklom slovenskej kultúry. Odvtedy sme schudobneli finančne i kultúrne a tešíme sa, ak dnes uvidíme na štedrý večer sem-tam čosi tradičné, čosi ako pôvodnú vianočnú rozprávku.
Keď neprší, aspoň kvapká
Verejnoprávna RTVS nám na vianočné sviatky pripravila dve rozprávky pre staršie deti a dospelých – na štedrý večer slovensko-český projekt z produkčnej spoločnosti Trigon O liečivej vode a na druhý vianočný sviatok rozprávku Vianočná hviezda v koprodukcii českej, slovenskej a nemeckej televízie.
Vďaka aspoň za tú koprodukčnú náplasť – keď neprší, aspoň kvapká. Mimochodom, dažďovej vody, stojacej i bublajúcej bolo v prvej rozprávke akurát. Len škoda, že trikové sekvencie spod vodnej hladiny neboli zvládnuté na vyššej technickej úrovni.
Inak lyrické intermezzo O liečivej vode malo všetky atribúty dobre vyrozprávaného príbehu o detstve a láske princezničky Hanky (Darija Pavlovičová) a jej záchrancovi Jurajovi (Juraj Spišák), ktorý odhalil zákerné skutky zlej šľachtičnej Henriety (Zuzana Kanócz). Režisér Ján Sebechlebský mal dobrú ruku, keď obsadil hlavné postavy neokukanými tvárami.
„Príjemné prekvapenie, poetické a milé“, napísal by divák bažiaci po tradičnej rozprávke s očakávaným dobrým koncom. A bolo všetko, ako má byť – roztomilá princeznička a mlynárov syn Juraj si padli do náručia, ako sme tušili už od začiatku rozprávky.
V česko-slovensko-nemeckej Vianočnej hviezde si v hlavných úlohách zahrali českí herci Tereza Ramba, Vojtěch Kotek a Anna Geislerová. Princeznú si zahrala nemecká herečka Leonie Brillová a hviezdnu zostavu dopĺňal aj slovenský herec Martin Huba, ktorý je v Česku ako doma.
Vianočná hviezda je príbeh z iného súdka ako z gruntu slovenská rozprávka O liečivej vode. Vianočná hviezda režiséra a spoluscenáristu Karla Janáka má parametre scifi príbehu, ktorý spadol na zem priamo z vesmírneho prostredia.
V rámci českej televíznej tvorby ide o neošúchaný námet s efektnou vizualizáciu nebeskej oblohy, personifikáciou známych hviezd (Proxima, Sírius), náladou dobovej dedinky s pesničkami pri vianočnom stromčeku. Ale to je zároveň všetko, čím nás táto rozprávka nadchne.
Pravdaže, princezná na bielom koni v zasneženej krajine tiež lahodí oku, ale nie je taká čarovná ako Popoluška z Troch orieškov, lebo namiesto streľby z kuše sa preháňa po ľade na korčuliach a vyjadruje sa ako ľahkonohá celebrita.
Z úst kráľovskej dcéry počujeme frázy ako vystrihnuté z dialógu Superstar: „Naozaj som si ten večer užila.“ Našťastie, slovenskí televízni percipienti si užili aj inú rozprávku, napríklad z galérie hviezdnych repríz Soľ nad zlato v podaní kráľa Jana Wericha.
„Na odbornú prácu majú byť odborníci,“ hovorí v tejto starej rozprávke legendárny český herec.
A treba priznať, že jeho bonmot je rovnako tradičný ako súčasný. Márna sláva, na dialógy v televíznych scenároch i v súčasnej politike treba majstra. Žiaľ, v oboch prípadoch nám to už dlho viazne.
