To, čo sa dnes deje v spoločnosti, pripomína temné obdobie európskych (aj slovenských) dejín. Pravda, nie takú barbarskú históriu, ako bolo upaľovanie bosoriek v časoch inkvizície, a nie tak vyhrotenú ľudskú zlobu, ako počas dvoch svetových vojen v prvej polovici 20. storočia. Čierna kronika ľudstva sa vždy začala písať keď nastúpili prevratné spoločenské zmeny s rôznymi pomenovaniami, napríklad diktatúra, fašizmus, komunizmus, okupácia…
Keď začal nový režim svoju novú ideologickú a konsolidačnú činnosť, veľká časť obyvateľstva zo strachu ohla chrbát, malá časť chápala nové spoločenské pomery ako svoju príležitosť – vybavovala si osobné účty, profitovala z udávania spoluobčanov. Pravidelných konfidentov, udavačov, spolupracovníkov, dôverníkov nového režimu a jeho ideológie nebolo veľa, stovky možno tisíce, ale títo ľudia sa vždy po návrate k spoločenskému normálu, ku ktorému nevyhnutne viedla špirála dejín, vždy zapísali ako biľag na tvári ľudstva.
Čosi zlovestne temné sa črtá aj dnes. Nová ideológia plodí nových spolupracovníkov a dôverníkov. Je celkom jedno, či títo dôverníci a udavači vystupujú navonok ako „samorasty“, alebo fungujú v sieti tzv. mimovládnych organizácií. Ich postupy sú rovnaké – udávať, žiadať trestný postih názorových oponentov, ktorí vystupujú z radu a ktorých slobodný prejav ohrozuje požadovanú uniformitu myslenia.
Na Slovensku sa začal nenápadný džihád proti slobode slova. Nikoho neobesia, nikomu neodseknú hlavu za bezverectvo ako v ISIS, ale budú ho zastrašovať, pokúsia sa ho diskreditovať, dajú podnet na trestné stíhanie, verejne ho v médiách obžalujú za extrémizmus, rasizmus, za vystupovanie proti manželstvám rovnorodého pohlavia, za hlásanie tradičných rodinných hodnôt a iných „prežitkov,“ ktoré nemajú mať miesto v novej neoliberálnej spoločnosti.
Objektom novej inkvizície sa stal naposledy Tibor Eliot Rostas, šéfredaktor populárneho časopisu ZEM & VEK, okrem iného nastavujúceho zrkadlo jednostrannému informovaniu v mainstreamových médiách a fungovaniu tzv. neziskových organizácií platených zväčša z kešene Georgea Sorosa.
Trestné oznámenie na Rostasa za podozrenie zo šírenia rasizmu stojí síce na vode, ale poslúži ako forma zastrašovania slobodomyseľného človeka, dobre známa v každom neslobodnom režime. Šéfredaktor sa vlastne previnil iba tým, že citoval Ľudovíta Štúra a Svetozára Hurbana Vajanského, ktorí sa v tej dobe vyjadrili o židovskej téme inak, ako je v kurze súčasných elít. Vraj mal slová slovenských národovcov odsúdiť…
Čo k tomu dodať? Výstupy mimovládok a médiá hlavného prúdu strácajú dôveru a tak Rostas nie je prvý ani posledný v hľadáčiku takých samozvaných ideologických žalobcov a dôverníkov súčasného svetoobčianskeho režimu ako Benčík, Sibyla, Orlovský, Havran, Hríb, Korda, Bán, Kern, Kernová, Tódová, Leško, Hvorecký, Kováč, Zavacká, Mesežnikov, Kusý a mnohí ďalší.
Historia magistra vitae – Dejiny sú učiteľkou života, zrejme v súčasnom predvojnovom svete neplatí. Vraciame sa späť. Ale kam? Zo slobodného európskeho myslenia do uniformity multikulturalizmu? Inšá‘ Allah – Ak Boh dá, hovoria vyznávači islamu. My hovoríme: Všetko je do času, Pán Boh na veky. Aj súčasnosť, za ktorú sa raz budeme hanbiť, je len dočasným čriepkom v mozaike dejín.
