Rotunda svätého Juraja pri Nitrianskej Blatnici je najstaršia pamiatka svojho druhu na Slovensku. Potvrdil to sedem rokov trvajúci reštaurátorský výskum, ktorý sa skončil tento rok a dokázal, že ide o pamiatku stojacu už v čase Veľkomoravskej ríše.
Rotunda bola v súpise pamiatok pôvodne evidovaná ako renesančná kaplnka. Už pamiatkový výskum v roku 1973 však zistil, že ide o staršiu stavbu. Na základe archeologických výskumov vedci datovali vznik rotundy do 1. polovice 11. storočia.
Až reštaurátorský výskum, ktorý sa začal v roku 2010 pod vedením akademického maliara Jozefa Doricu, viedol k zásadným objavom, ktoré posunuli vznik objektu až do predrománskeho obdobia. Dôležitý bol nález pôvodného predrománskeho okna a latinského konsekračného kríža, ktorý pochádza z najstaršieho obdobia existencie rotundy.
Všetky tieto objavy potvrdzovali, že Rotunda svätého Juraja stála už v časoch Veľkej Moravy. Toto datovanie potvrdila aj nedávna analýza vo Výskumnom centre na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Univerzity Komenského v Bratislave.
„Na analýzu sa použili nálezy organického charakteru v pôvodnej malte muriva, napríklad kúsočky driev a tráv. Rádiouhlíková 14C analýza potvrdila vznik tohto objektu v 9. storočí. Dnes môžem povedať, že z hľadiska typológie ako rotundy je to najstaršia stojaca rotunda na Slovensku,“ skonštatoval Dorica.
V okolí Rotundy svätého Juraja prebiehal v minulosti pod vedením Alexandra Ruttkaya rozsiahly výskum, ktorý ukázal, že tu od začiatku 9. do 10. storočia stáli po sebe existujúce opevnené veľmožské veľkomoravské dvorce. Bolo tu sídlo predstaviteľa veľkomoravskej aristokracie v 9. storočí.
Jeho hospodárska základňa s najväčšou pravdepodobnosťou spočívala na blízkosti bohatých železnorudných ložísk a tento hospodársky model tu pretrvával až do 13. storočia. Po vyťažení rudy osídlenie v tejto oblasti zanikalo.
