Za bezprecedentné, nemysliteľné a hanebné označil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov rozhodnutie Bulharska, Čiernej Hory a Severného Macedónska nepovoliť mu prelet do Srbska, kde mal cestovať dvojdňovú návštevu.
“Prišlo k nemysliteľnému,“ povedal Lavrov na mediálnom brífingu venovanom podľa neho bezprecedentnému rozhodnutiu troch členských krajín Severoatlantickej aliancie. Uzavretie leteckého priestoru pre lietadlo ruského ministra označil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov za nepriateľský čin.
„Takéto nepriateľské činy proti našej krajine môžu spôsobiť určité problémy, ale nemôžu zabrániť našej diplomacii pokračovať v práci,“ povedal Peskov. Srbský prezident Aleksandar Vučić uviedol, že sa stretol s ruským veľvyslancom, ktorý ho informoval o dôvodoch, prečo sa Lavrovova návšteva nemôže uskutočniť.
„Nikdy nepodnikneme nič, čo by ešte väčšmi zhoršilo styky medzi národmi,“ odpovedal Lavrov na otázku o prípadnej ruskej odvete. Západ dáva najavo, že neustane v tlaku na Rusko, pričom nepohrdne nijakými metódami, ale narušiť vzťahy Ruska a Srbska sa nikomu nepodarí, zdôraznil ruský minister. Tiež pripomenul bombardovanie Juhoslávie zo strany NATO v roku 1999.
Stanica BBC pripomenula, že takmer všetky krajiny EÚ a Británia po začatí ruskej vojenskej operácie na Ukrajine uzavreli vzdušný priestor pre ruské lietadlá, zatiaľ čo Srbsko je jedným z mála spojencov Ruska v Európe. Srbsko, ktoré je od roku 2012 kandidátskou krajnou na členstvo v EÚ, sankcie proti Moskve nezaviedlo.
Predseda zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačov žiada, aby Rusko a Srbsko spoločne a mimoriadne tvrdo reagovali na zákaz preletu lietadla so šéfom ruskej diplomacie cez vzdušný priestor troch balkánskych štátov.
Kosačov na sociálnej sieti vyjadril nádej, že táto spoločná reakcia nebude „len vo formáte diplomatických protestov, ale aj konkrétnych, praktických odpovedí“. Ako dodal, “bez Spojených štátov by sa to nemohlo stať“.
Ruský obvinil NATO z „priameho zasahovania“ do bilaterálnych vzťahov medzi Ruskom a Srbskom a zo „snahy zmocniť sa zvyšku Európy a podmaniť si ju“. Senátor Kosačov dodal, že Bulharsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko sa svojím rozhodnutím pripojili k „hrobárom skutočného európskeho sna“, ktorými sú podľa neho Británia, Česko, Poľsko a pobaltské štáty.
