Slovinský parlament sa zaoberá možnosťou uznania Palestíny ako zvrchovaného štátu s Východným Jeruzalemom ako jeho hlavným mestom. A to pomerne krátko nato, ako sa Blízkym východom prehnala vlna nepokojov pre rozhodnutie Washingtonu uznať Jeruzalem ako metropolu židovského štátu a presunúť tam ambasádu.
Zákonodarcovia v Ľubľane sa začali touto myšlienkou zaoberať v roku 2014 a Izrael proti nej pravidelne protestuje. Ak návrh výbor schváli, budú o uznaní Palestíny hlasovať poslanci v pléne v marci alebo apríli. Na rozdiel od podobných hlasovaní v Británii, Francúzsku, Španielsku alebo Írsku nebude mať prípadné uznanie len odporúčací charakter, ale bude pre vládu záväzné.
Zástancovia palestínskej zvrchovanosti argumentujú okrem iného aj historickou skúsenosťou Slovinska a právom národov na sebaurčenie. Kým minister zahraničia Karl Erjavec vyjadril uznaniu Palestíny podporu už dávnejšie, nie všetci tento krok schvaľujú. Okrem iných sa proti nemu postavil prezident Borut Pahor. Podľa neho nie je takýto krok práve najlepšie načasovaný a mohol by prispieť k zhoršeniu izraelsko-palestínskych vzťahov.
Izraelskí diplomati sa pokúšajú slovinských zákonodarcov presvedčiť, aby návrh zmietli zo stola. Veľvyslanec v Ľubľane Eyal Sila dokonca varoval predsedu slovinského parlamentu i šéfa zahraničného výboru pred „negatívnymi dôsledkami“ uznania Palestíny na izraelsko-slovinské vzťahy. Ak by Slovinsko skutočne uznalo zvrchovaný palestínsky štát, bolo by prvou európskou krajinou po niekoľkých rokoch. Naposledy sa tak v roku 2014 rozhodlo Švédsko ako vôbec prvá západoeurópska krajina EÚ.
