Zadlženie slovenských domácností rastie najprudším tempom v celej EÚ a je druhé najvyššie medzi krajinami strednej a východnej Európy. Konštatoval to vo svojej analýze Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií.
Sčasti je zadlženie podľa inštitútu vysvetlené silnými demografickými a makroekonomickými fundamentmi, ako je najmä nárast populácie tridsiatnikov a dynamika príjmov prevyšujúca rast HDP. Časť nárastu však zostáva nevysvetlená a v prípade pokračovania tohto trendu sa môžu začať kumulovať riziká, ktoré sa už Národná banka Slovenska (NBS) snaží svojou reguláciou zmierniť.
Z pohľadu verejných politík by k zmierneniu potenciálnych nerovnováh pomohol aj rozvinutejší trh s dotovaným nájomným bývaním. Skrátenie procesov pri stavebnom konaní by tiež podľa inštitútu pomohlo tlmiť cenové šoky vznikajúce pri oneskorenej reakcii novej výstavby na dopyt po bytoch.
V roku 2016 dosiahli celkové záväzky domácností 40 percent HDP. To je po Estónsku druhý najvyšší pomer v rámci krajín strednej a východnej Európy, no až 19. v rámci EÚ. Pred desiatimi rokmi bol tento pomer polovičný a najnižší v celej EÚ. Viaceré domáce i zahraničné inštitúcie preto začínajú zadlženosť slovenských domácností označovať za potenciálne riziko, ak sa uvedený trend nespomalí.
Hoci medzinárodné porovnanie ukazuje, že posun v rebríčku je spôsobený najmä prasknutím predkrízovej bubliny v niektorých krajinách regiónu a nárast dlhu je ťahaný úvermi na bývanie s relatívne nízkym rizikom nesplácania, dôvody na obavy môžu byť podľa inštitútu oprávnené. Očakávaný nárast nesplácaných úverov v krízach oveľa viac zasiahne ekonomiky s vysokou úrovňou zadlženia a môže tak prehĺbiť jej negatívne dosahy.
Prudký rast je podľa inštitútu sčasti hnaný mladou generáciou riešiacou vlastné bývanie a sčasti pozitívnym makroekonomickým vývojom, najmä rozdielom medzi dynamikou príjmov zamestnancov a rastom HDP. Podľa odhadov IFP zadlženie domácností v posledných rokoch mierne predbieha dynamiku týchto relevantných faktorov a na úverovom trhu sa v prípade pokračovania tohto trendu môže začať kumulovať nerovnováha.
Slovensko má v celej EÚ najvyšší podiel mladých ľudí vo veku, keď už riešia svoje vlastné bývanie. Taktiež patrí medzi krajiny, kde najviac mladých ľudí býva so svojimi rodičmi, čo vedie podľa inštitútu k preplneným domácnostiam, kde na jednu osobu pripadá iba 1,1 miestnosti.
Foto: archív
Hoci podiel tridsiatnikov v posledných rokoch už klesá, na silný dopyt po nehnuteľnostiach pravdepodobne ešte stále tlačí veková skupina štyridsiatnikov. To však vysvetľuje nerovnovážny rast zadlženia iba sčasti a zvýšená obozretnosť tvorcov politík je podľa inštitútu namieste. Pred krízou patrili ku krajinám s najvyšším podielom mladých ľudí vo veku 25-39 rokov práve Španielsko a Írsko, ktoré zažili najväčšiu bublinu na trhu nehnuteľností.
Previs kompenzácií nad HDP je najdôležitejším ekonomickým faktorom ovplyvňujúcim dynamiku zadlženia domácností. V porovnaní s mierou nezamestnanosti lepšie kopíruje kúpyschopnosť obyvateľstva. Domácnosti sa rozhodujú na základe očakávaní o svojich príjmoch, ktoré môžu rásť rýchlejšie ako HDP.
V dôsledku toho môže podľa inštitútu aj rovnovážny dlh domácností predbiehať dynamiku HDP. Tento previs súvisí so štruktúrou pokrízového vývoja ekonomiky ukotvenom na dynamickejšom poklese nezamestnanosti. V predkrízovom období bol vývoj ekonomiky založený skôr na raste produktivity, čo tlmilo indikátor zadlženia domácností.
Zatiaľ sa nerovnovážny rast zadlženia domácností podľa inštitútu zrkadlí v cenách nehnuteľností iba mierne, a to najmä vďaka opatreniam NBS, ale aj stagnujúcim cenám rodinných domov. Rast cien nehnuteľností vrcholil v prvom štvrťroku 2017 na 7,6 percentách, a to najmä pre oneskorenú reakciu ponuky bytov.
