Slovenské rieky Hron, Nitra, Hnilec, Hornád a Štiavnica sú dlhodobo znečistené. Dôvodom je banícka činnosť z minulosti či priemyselná činnosť. Vyplýva to z informácie o monitorovaní geologických faktorov životného prostredia, ktorú vláda vzala na vedomie.
“Kontaminované toky Štiavnica, Hron, Hnilec a Hornád reprezentujú geogénno-antropogénne anomálie viazané na banskoštiavnickú, respektíve spišsko-gemerskú rudnú oblasť.
Anomálne koncentrácie ťažkých kovov (zinok, olovo, arzén, antimón) svedčia o značnom zaťažení oblastí nebezpečnými látkami, ktoré pretrváva aj po útlme baníctva na Slovensku,“ píše sa v materiáli.
Envirorezort upozornil, že stále vysoké sú aj obsahy ortuti a arzénu na rieke Nitra, pochádzajúce z intenzívnej priemyselnej činnosti na hornom Ponitrí. Rovnako poukázal na vysoké obsahy arzénu v sedimentoch Kyjovského potoka na lokalite Nižný Hrušov, ktoré sú dôsledkom úniku znečistenia z odkaliska v Poši.
Vplyvom vytekajúcich banských vôd zo sideritovej bane v Nižnej Slanej sa tiež výrazne zvýšil obsah arzénu, niklu a ďalších stopových prvkov v sedimentoch rieky Slaná. „V monitorovaných oblastiach banskej ťažby bol potvrdený pretrvávajúci stav negatívneho ovplyvnenia kvality miestnych povrchových tokov.
Spôsobujú ho banské vody, drenážne vody odkalísk a priesakové vody háld a prírodných ložiskových anomálií v lokalitách Smolník, Slovinky – Gelnica, Rudňany, Špania Dolina, Dúbrava, Banská Štiavnica, Pezinok, Prešov – Solivary,“ priblížil envirorezort.
Problémom sú aj pretrvávajúce zvýšené koncentrácie polychlórovaných bifenylov v riečnych sedimentoch Laborca. Opakovane sa tiež zistili vysoké koncentrácie polycyklických aromatických uhľovodíkov v riečnych sedimentoch Kysuce, Uhu a Turca.
V dôsledku nepriaznivých klimatických pomerov tiež v poslednom desaťročí prišlo postupne v rôznych obdobiach vo viacerých častiach Slovenska k aktivizácii, respektíve reaktivácii viac ako 700 zosuvov. „V mnohých prípadoch priamo ohrozili životy a majetok obyvateľov a vyžiadali si vyhlásenie mimoriadnej situácie,“ konštatuje sa v materiáli.
Pri monitorovaní stability horninových masívov pod historickými objektmi sa výraznejšie pohyby preukázali na Spišskom hrade v prípade Perúnovej skaly a v západnej časti druhého nádvoria.
Merania napríklad potvrdili aj dlhodobý pravostranný šmykový posun v tuneli Branisko, prejavujúci sa rozširovaním trhliny, ktorá sa počas posledného roka zväčšila o 0,025 milimetra.
