Evanjelický kňaz, básnik, dramatik, publicista a politik Martin Rázus bol významnou osobnosťou slovenského medzivojnového kultúrneho života. Najväčší úspech u čitateľov dosiahol autobiografickými románmi Maroško (1932) a Maroško študuje (1933). Od narodenia jedného z popredných slovenských intelektuálov uplynulo 135 rokov.
Martin Rázus sa narodil 18. októbra 1888 vo Vrbici pri Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval teológiu v Bratislave. Absolvoval študijný pobyt v škótskom Edinburghu, kam sa dostal vďaka štipendiu Škótskej cirkvi a s podporou veľkého priateľa Slovákov a Slovenska Roberta Williama Setona Watsona. Pôsobil ako kaplán v Modre, farárom bol v Pribyline, v Moravskom Lieskovom a v Brezne.
Vyvíjal aktivity v Slovenskej národnej strane (SNS), bol jedným z jej predsedov (1929 – 1937) a poslancom Národného zhromaždenia Československej republiky. Svoje životné skúsenosti zúročil v rozsiahlej politickej publicistike.
Okrem umeleckej tvorby písal politicky zamerané novinové články, polemík a úvah. Časť publicistickej tvorby mu vyšla v knihe Argumenty (1932). Rázus bol významnou postavou medzivojnovej slovenskej literatúry, autor vlasteneckej poézie zameranej proti 1. svetovej vojne (Z tichých búrnych chvíľ, 1917, To je vojna!, 1919) a lyrických zbierok (Cestou, 1935, Stretnutie, 1937).
Po roku 1918 sa Martin Rázus venoval najmä próze, námety pre svoje romány čerpal z vtedajšieho obdobia (Svety, 1929) a zo slovenských dejín (Júlia, 1930, Krčmársky kráľ, 1935, Odkaz mŕtvych, 1936). Je autorom psychologickej drámy Hana (1920)a filozoficko-dramatickej básne Ahasver (1936).
Pri písaní dvojdielnej knihy Maroško vychádzal autor z vlastných spomienok a zážitkov. V prvej z nich zachytil svoje detstvo, v druhej študentské roky. Dvojica kníh je považovaná za vrchol jeho tvorby. Obe autobiografické diela v šesťdesiatych rokoch sfilmovali, výsledkom bol trojdielny televízny film.
Politická aktivita bola len zdanlivo v tieni jeho literárnej činnosti. Martin Rázus vystupoval veľmi obetavo v záujme nadobudnutia subjektivity Slovenska, čo ho už v roku 1929 ako predsedu SNS priviedlo do autonomistického tábora.
V roku 1930 sa Martin Rázus stal farárom v Brezne, kde po siedmich rokoch kňazského pôsobenia a vyčerpávajúcej literárnej i politickej činnosti 8. augusta 1937 vo veku nedožitých 49 rokov zomrel.
V apríli 2002 sa uskutočnilo v Rázusovom dome v jeho rodisku vo Vrbici pri Liptovskom Mikuláši ustanovujúce valné zhromaždenie občianskeho združenia s názvom Spolok Martina Rázusa. Spolok v spolupráci s mestom Liptovský Mikuláš organizuje každoročne okrem iného cykloturistický maratón Po stopách Martina Rázusa.
Pri Dunaji na Rázusovom nábreží v Bratislave v roku 2013 odhalili Pomník Martina Rázusa, ktorý je dielom dvoch mladých umelcov, výtvarníka Martina Dzureka a architekta Daniela Bartoša. Dominantou pomníka je vysoký žulový pilier, ktorý pozostáva z 13 platní. Z nich 11 prezentuje miesta Rázusovho pôsobenia.
