Úvod GEO Matečná: Záplavy sú dôsledkom toho, že pribúda betón

Matečná: Záplavy sú dôsledkom toho, že pribúda betón

Foto: archív

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR upozorňuje, že nedávne záplavy, ktoré postihli viacero slovenských miest, sú spôsobené najmä pribúdaním betónu na úkor zelene. V zastavaných územiach tiež chýba práca s dažďovou vodou, ktorá namiesto toho, aby zostávala v území, odteká do kanalizácie. MPRV SR podáva regiónom pomocnú ruku, pričom na zelenú infraštruktúru vyčlenilo 33 miliónov eur.

„Zaplavené ulice, ale i extrémne horúčavy sú dôsledkom nielen globálnej zmeny klímy, ale aj konkrétnej ľudskej činnosti v mestách. Ak chceme mať v mestách príjemné životné prostredie, je potrebné zastaviť pribúdanie betónu a úbytok zelene a premyslene budovať prvky zelenej infraštruktúry. Znamená to viac trávnikov a parkov, zelených striech, fontán, jazierok, nádrží či živých plotov,“ uviedla vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.

Agrorezort upozorňuje, že každá nová budova, nové parkovisko alebo nová asfaltová cesta znamená zväčšovanie plochy, ktorá odvádza vodu do kanalizácie a zvyšuje tiež prehrievanie mestského prostredia, ktoré nezriedka v lete dosahuje aj 50 stupňov Celzia.

MPRV SR ešte v apríli minulého roka v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) vyhlásilo výzvu na zlepšenie environmentálnych aspektov v mestách a mestských oblastiach. Oprávnenými žiadateľmi sú organizácie štátnej správy, obce, mestá, samosprávne kraje, subjekty verejnej správy, mimovládne organizácie a subjekty zo súkromného sektora. Vyčlenených je 33,3 milióna eur.

Financie sú určené na desať oblastí. MPRV SR podporuje budovanie prvkov drobnej infraštruktúry urbánneho dizajnu, zelených parkov, zelených stien a zelených striech aj aktivít v oblasti dopravnej infraštruktúry, ako sú zelené koridory pozdĺž cyklotrás, čiže aleje, živé ploty, remízky. Veľký priestor sa venuje aj využitiu dažďovej vody, budovaniu dažďových nádrží a predčisťovanie dažďových vôd a zavedeniu osobitných zberných systémov na odpadovú a dažďovú vodu. Týka sa to regiónov so zvyšujúcim sa úhrnom zrážok a obdobiami dažďa.

Foto: archív

Podľa ministerstva dôležitými oblasťami, na ktoré možno žiadať financie, sú zazelenanie miest, opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia, multifunkčné zóny na ekologické využívanie krajiny, a tiež na regeneráciu vnútroblokov sídlisk s uplatnením ekologických princípov tvorby a ochrany zelene.

Peniaze možno žiadať aj na znižovanie hluku v mestách a na tvorbu prirodzených krajinných prvkov ako napríklad malé vodné toky, ostrovčeky lesa, živé ploty alebo nášľapné kamene pre voľne žijúce organizmy.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dosiaľ vyhodnotilo tri kolá výziev a schválilo 71 projektov za viac ako 22 miliónov eur. Mestá a obce prevažne žiadali financie na skrášľovanie verejných priestranstiev, revitalizáciu vnútroblokov a nové parky.

Zostatok alokácie na túto výzvu do ďalšieho kola je vyše šesť miliónov eur,“ uviedol Marek Mitošinka, generálny riaditeľ sekcie programov regionálneho rozvoja MPRV SR. Agrorezort vyzýva mestá a obce, aby sa nespoliehali len na eurofondy, ale aby sa starostlivosť o zeleň a adaptácia na globálnu zmenu klímy stali trvalou súčasťou územného plánovania aj mestských stratégií.