Pri dosluhujúcom prezidentovi Andrejovi Kiskovi sa neraz spomína, že sa mu nedostalo prijatia u lídrov svetového formátu. V tomto smere ho pred pár dňami predbehol Peter Pellegrini, ktorý do Washingtonu zamieril ako prvý vysoký štátny predstaviteľ Slovenska od novembra 2013, keď sa s Barackom Obamom stretol Robert Fico.
Je však otázne, či sa v tomto prípade pozvanie do Bieleho domu dá označiť za poctu, a nie za pozvanie na koberček. Podobné signály totiž vysielali aj informácie, ktoré médiá priniesli pred samotnou Pellegriniho cestou, a to, že cieľom stretnutia bude rokovanie predovšetkým o obrane a obchode. Slovensko totiž pomerne nedávno odmietlo podpísať s Washingtonom zmluvu o obrannej spolupráci.
Rekonštrukcia letísk K americkým základniam, vojakom, zbraniam či muničným skladom sa väčšina nášho obyvateľstva stavia s nevôľou. O tom, že by na Záhorí mali vyrásť muničné sklady pre strednú Európu, sa začalo hovoriť v súvislosti s navrhovanou modernizáciou dvoch našich armádnych letísk, pri Malackách a na Sliači, na ktorú nám Washington ponúkal 105 miliónov dolárov.
Sotvakto však uverí, že USA ponúknu malej stredoeurópskej krajine milióny dolárov len tak, z dobrosrdečnosti a nezištnosti. Najmä v dnešnom materializovanom svete. Washington tak koná zrejme v záujme budúcej vlastnej vojenskej prítomnosti na našom území.
Poslanec NR SR Jaroslav Paška tvrdí, že v zmluve bola rekonštrukcia letísk podmienená vybudovaním až tridsiatich muničných skladov. Letiská aj techniku by podľa všetkého obsluhoval americký personál, a tak by u nás postupne vyrástli aj objekty pre príslušníkov armády, ich vojenskú techniku i materiál. Keďže investície by boli sčasti z amerických prostriedkov, otázny by bol aj vlastnícky vzťah k týmto nehnuteľnostiam.
V PRÍPADE SCHVÁLENIA ZMLUVY O OBRANNEJ SPOLUPRÁCI BY SA TAK VYTVORIL PRECEDENS, UMOŽŇUJÚCI PRÍTOMNOSŤ CUDZÍCH VOJSK NA NAŠOM ÚZEMÍ.
Letisko Sliač. (Foto: archív)
Vláda sa preto rozhodla ísť cestou neokliešťovania našej suverenity a odmietla ju. Aj keď však boli pôvodné požiadavky odmietnuté, stále je v hre nová podoba zmluvy a prípadné ďalšie smerovanie spolupráce s USA, predovšetkým vojenského charakteru.
Aj preto vyvoláva obavy Pellegriniho ubezpečovanie Donalda Trumpa, že Slovensko si poctivo plní svoje “domáce úlohy”: modernizujeme armádu, nakupujeme americké zbrane. Okrem toho iniciatívne prisľúbil, že svoj záväzok investovať do obrany dve percentá HDP splníme už v roku 2022, čo je o dva roky skôr, ako sme sa pôvodne zaviazali.
Predražené lietadlá To, že premiérove slová treba brať vážne, dokazuje aj prípad predražených amerických stíhačiek, ktoré sme nedávno kúpili. Práve nákup F-16 je príčinou medziročného 2,5-násobného nárastu schodku štátneho rozpočtu. V oficiálnom materiáli to priznalo Ministerstvo financií SR. Koncom marca dosiahol schodok 1,116 miliardy eur, kým pred rokom to bolo 454,9 milióna.
Splátka za americké stíhačky ovplyvnila rast výdavkov rozpočtu o takmer 22 percent, až na 4,243 miliardy eur. Na štátnych financiách by sa negatívne podpísalo aj prehlbovanie spolupráce s USA v obrannej oblasti. Prípadný vznik americkej vojenskej základne by nielenže ďalej obmedzil našu suverenitu, ale aj citeľnou mierou zaťažil rozpočet, keďže by sme nepochybne znášali časť nákladov, nevyhnutných na jej vybudovanie i prevádzku.
ZDÁ SA, ŽE SA WASHINGTON NEUSPOKOJÍ LEN S NANÚTENÝM PREDAJOM F-16. GEOGRAFICKÁ POLOHA TOTIŽ ZO SLOVENSKA ROBÍ IDEÁLNU ČASŤ NÁRAZNÍKOVEJ ZÓNY V PRÍPADE VOJENSKÉHO KONFLIKTU S RUSKOM.
Je preto v záujme Spojených štátov pripútať si nás ešte viac, vojensky aj politicky. Vybudovanie infraštruktúry v blízkosti ruských hraníc totiž stále zohráva v plánoch Washingtonu významnú úlohu. Slovensko by sa tým však vystavilo pomerne veľkému ohrozeniu, keďže pri konflikte by stálo v prvej línii.
Foto: archív
Peter Pellegrini počas svojho stretnutia s Donaldom Trumpom vyslal jednoznačný odkaz, že nie je proti vyššej závislosti Slovenska od USA. Reálnejšie kontúry tak zároveň naberá aj existencia vojenskej základne na našom území.
Premiér priniesol z Bieleho domu v koži viazanú partitúru amerických vojenských pochodov predvojnového obdobia. Armádny zbor by sa vraj z nej mal naučiť niektorú zo skladieb, aby ju mohol Trumpovi zahrať pri jeho prípadnej návšteve Slovenska. Dúfajme, že podľa amerických nôt bude hrať len zbor, a nie celá vláda.
Ako zaznelo v jednej z internetových diskusií, Indiánom svojho času stačila ohnivá voda a koráliky. Slováci dnes majú stíhačky. Tie nás síce zadlžia, ich nákup však ani zďaleka však nebude mať také dôsledky ako prípadná stála prítomnosť amerických vojsk na našom území.
Fakty o nákupe amerických stíhačiek F-16
Schodok štátneho rozpočtu vzrástol medziročne viac ako 2,5-násobne: v marci dosiahol 1,166 miliardy eur, kým pred rokom predstavoval 454,9 miliónov eur. Spôsobil to vzrast celkových výdavkov štátneho rozpočtu o takmer 22 percent na 4,234 miliardy eur, čo podľa rezortu financií ovplyvnila splátka za lietadlá F-16.
Slovensko na 14 vojenských lietadiel vynaloží viac ako 1,6 miliardy eur, pričom v cene je zarátaná aj logistická podpora, výcvik pilotov a pozemného personálu v USA a munícia. Servis stíhačiek vrátane záručných opráv je však zabezpečný iba na prvé dva roky.
