V Európe silnejú hlasy poukazujúce na nezmyselnosť protiruských sankcií a žiadajúce ich zrušenie. Ako hlavný dôvod uvádzajú, že poškodzujú najmä ekonomiky samotných európskych štátov. Tieto hlasy dnes počuť predovšetkým z Talianska a Rakúska, kde po zmene vládnych garnitúr nastala radikálna zmena smerovania vnútornej aj zahraničnej politiky. Podobné hlasy sa však ozývajú aj z Nemecka – štátu, ktorý mal roky na Rusko mimoriadne silné ekonomické väzby.
Po tom, čo Rada EÚ oznámila, že sankcie proti Rusku budú opätovne predĺžené až do 31. januára 2019, taliansky podpredseda vlády a minister vnútra Matteo Salvini vyhlásil, že jeho krajina vyrieši otázku protiruských sankcií do konca roka. Podľa neho Rím čoskoro v Bruseli nastolí otázku preskúmania tejto neúčinnej a kontraproduktívnej politiky. ”Musíme mať dobré vzťahy s Ruskom a hospodárska spolupráca je základom týchto vzťahov,” povedal na jednej z tlačových konferencií na túto tému.
Ako pokračoval, talianska vláda si nemyslí, že Rusko predstavuje pre Európu nebezpečenstvo. “Skutočné nebezpečenstvo nám nehrozí z východu, ale z juhu. Mám na mysli stredomorskú a severnú Afriku. Ako členovia NATO očakávame, že aliancia nás ochráni pred reálnymi hrozbami z juhu. Sankcie proti Rusku sú zbytočné. Taliansko je krajina, ktorá bola nimi najviac postihnutá. Skontroloval som čísla a musím konštatovať, že každý deň stráca talianska ekonomika vinou sankcií 7 miliónov eur,” uviedol Salvini.
V talianskych médiách sa objavili informácie, že krajina doteraz prišla v dôsledku sankcií o vyše 10 miliárd eur. V roku 2016 sa hodnota vzájomného obchodu medzi Ruskom a talianskymi spoločnosťami znížila o 4,6 percenta na 4,3 miliardy eur. Salvini oznámil, že na október sú naplánované rokovania s ruským prezidentom Vladimírom Putinom o spolupráci medzi ruskými a talianskymi podnikmi a poľnohospodármi.
Podľa Salviniho Rím chce, aby talianske podniky kooperovali s ruskými spoločnosťami a aby sa posilnila spolupráca s Moskvou aj v oblasti bezpečnosti. Salvini navyše podporuje, aby sa Rusko vrátilo do ekonomického združenia krajín G7, ktoré by sa potom označovalo ako G8. “Majú právo sedieť s najsilnejšími lídrami,” uviedol s tým, že “stretnutia a dialóg sú oveľa lepšie ako sankcie”.
K otázke sankcií sa nedávno vyjadril aj taliansky premiér Giuseppe Conte, keď povedal, že zrušenie protiruských sankcií je jednou z priorít vlády. “Neznamená to zvrátiť celý proces viazaný na napĺňanie dohôd z Minska. Keďže sme súčasťou NATO, nespochybňujeme záväzky Talianska, ale sme za dialóg,” vyhlásil Conte.
Salvini aj o postoji k protiruským sankciám:
🇮🇹Matteo Salvini včera v Москвe🇷🇺
Uverejnil používateľ Hrica Lubos Utorok 17. júl 2018
O zrušení sankcií otvorene hovoria aj predstavitelia novej vlády vo Viedni. Rakúsky spolkový kancelár Sebastian Kurz nedávno pripomenul, že Rakúsko je aktívnym členom EÚ a od 1. júla predsedá Rade EÚ. “Z tejto pozície sa aktívne zúčastňujeme na formovaní rozhodnutí Európskej únie, vrátane otázky sankcií. Dúfame, že vďaka intenzívnejšiemu dialógu bude medzi úniou a Ruskom dosiahnutý pokrok,” vyjadril sa kancelár.
Rovnako zmýšľa aj jeden z najvplyvnejších mužov rakúskej ekonomiky Richard Shenz. „Sankcie nepomáhajú nikomu. Je to politický problém, ktorý musíme vyriešiť politicky, a nenechať ho len na pleciach ekonómov. Dúfam, že Európa sa prebudí a v tomto smere zmení svoju politiku,” nádeja sa niekdajší generálny riaditeľ koncernu ÖMV a súčasný podpredseda Rakúskej federálnej hospodárskej komory.
Asi najlepšie skutočný efekt sankcií proti Rusku vystihol nemecký novinár a poslanec strany AfD v Bundestagu Armin-Paul Hampel, ktorý povedal: “Politika sankcií nás za tri roky stála takmer deväťdesiat miliárd eur. Na druhej strane známa ratingová agentúra Moody’s zverejnila údaje dokazujúce, že ruská ekonomika v posledných rokoch rastie. Takže, páni, Nemecko zlyhalo.“
