Úvod Z DOMOVA Vo veku 91 rokov zomrel legendárny herec a recitátor Juraj Sarvaš

Vo veku 91 rokov zomrel legendárny herec a recitátor Juraj Sarvaš

Juraj Sarvaš (1931 - 2023). Foto: Jana Birošová

Vo veku 91 rokov zomrel legendárny slovenský herec, scenárista, režisér, pedagóg a popredný predstaviteľ umeleckého prednesu Juraj Sarvaš. Médiám to oznámila jeho dcéra Svetlana Sarvašová.

Hereckým naturelom, impozantným zjavom a príjemne zafarbeným hlasom bol výrazným predstaviteľom rozmanitých typov mladých mužských postáv v modernom i klasickom repertoári mnohých divadiel.

Juraj Sarvaš sa narodil 14. júla 1931 v Radvani, ktorá je dnes súčasťou Banskej Bystrice. Po absolvovaní gymnaziálnych štúdií odišiel za ďalším vzdelaním do Bratislavy, kde sa zapísal na štúdium herectva u profesora Andreja Bagara na Vysokej škole múzických umení.

Ako mladý herec nastúpil do Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Po siedmich rokoch na zvolenskom javisku prijal v roku 1961 angažmán do Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil do roku 1996.

Na doskách, ktoré znamenajú svet, vytvoril desiatky rôznorodých charakterových postáv. Publikum upútal napríklad ako Dr. Habura (Pacient stotrinásť, 1955), Braňo (Nepokojná mladosť, 1957), Rohoň (Dobrodružstvo pri obžinkoch, 1959) alebo Eben (Túžba pod brestami, 1959).

Záber z filmu Štyridsaťštyri. (Reprofoto: archív)

Sklon k heroickému pátosu a expresívnemu hereckému prejavu Juraj Sarvaš zúročil tiež v podaní viacerých shakespearovských postáv. V hrách modernej svetovej dramatiky stvárňoval charakterové typologické portréty, akými boli Dubois (Svätá Jana, 1961), Phyleus (Herkules a Augiášov chliev, 1963), Jevtušenko (Človek s puškou, 1977) či Hermann (Bockerer, 1986).

Popri divadle pôsobil vo filme, televíznych inscenáciách i v rozhlase. Hlavnú úlohu si zahral napríklad v legendárnom filme Paľa Bielika z obdobia 1. svetovej vojny Štyridsaťštyri (1957).

Bol tiež autorom scenárov a tiež účinkujúcim režisérom v rámci mnohých kultúrno-spoločenských podujatí. Svoje majstrovské umenie odovzdával študentom na svojej alma mater v Bratislave a od roku 1997 aj na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Milovníci poézie z celého Slovenska si obľúbili literárno-hudobný program Poetické večery pri sviečkach, v ktorom sa scenár nevtieravo prelínal s rozhovormi a jemným humorom, pričom neopakovateľnú atmosféru vytváral svojimi spontánnymi vstupmi samotný autor.

Na celoslovenských oslavách 165. výročia kodifikácie spisovného slovenského jazyka v júli 2008 v Hlbokom predniesol s mužským spevokolom Rodokmeň pásmo zostavené z národných básní a piesní.

Reprofoto: archív

V júli 2009 recitoval na Cyrilo-metodských oslavách na hrade Devín v Bratislave. V marci 2010 vystúpil na oslavách 225. výročia narodenia Jána Hollého v jeho rodisku v literárno-hudobnej kompozícii Homér z Borského Mikuláša. V máji 2010 sa zúčastnil čitateľského maratónu Noc literatúry, ktorý v Bratislave pripravilo České centrum.

Je autorom memoárových kníh Príbehy kamelota (1969), Spoza kulís (1996), Moje najmilšie verše (1996) a Spoza kulís 2 (2009). Dielo Spoza kulís 2 reflektuje viaceré herecké legendy Slovenského národného divadla.

Priblížil v ňom tiež rozsiahle skúsenosti so systematickým uvádzaním poézie a dokumentuje vznik Akadémie umení v Banskej Bystrici, ktorá skončila dlhoročný monopol VŠMU v Bratislave.

V januári 2009 prezident SR Ivan Gašparovič udelil Jurajovi Sarvašovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, najmä v oblasti hovoreného umeleckého slova.

Rádio Regina Stred RTVS, ktoré o úmrtí herca informovalo na sociálnej sieti, pripomenulo, že Sarvaš bol tiež úzko spätý so začiatkami vysielania banskobystrického štúdia Československého rozhlasu v roku 1957.

„Hlas Juraja Sarvaša toto vysielanie otváral a zároveň celou prvou reláciou sprevádzal,“ uviedlo. RTVS si jeho osobnosť pripomenie vo večernom vysielaní televíznej Dvojky o 20:00 h v premiére portrétu Juraj Sarvaš.

Foto: Jana Birošová